ľudovej piesňovej tvorby, ale tým, prečo sa v nej spieva o furmanovi (povozníkovi).
V niekoľkých východoslovenských obciach sa v minulosti zaoberali furmanstvom, povozníctvom, ktoré patrilo k hlavnému zamestnaniu a na konských povozoch dopravovali tovar obchodnými cestami do Poľska, Pruska a iných krajín, s ktorými naši kupci obchodovali. Koncom 13. a začiatkom 14. storočia sa východoslovenské kupecké karavány uberali "kráľovskými" cestami, na ktorých kráľ zaručoval bezpečnosť a slobodu pohybu všetkým cestujúcim svojimi strážami. Tie mali stanovištia na hradoch, odkiaľ bol výhľad na široké okolie, na cestných prechodoch alebo sprevádzali karavánu ako ochranný sprievod. Vyhýbali sa veľkým a neprehľadným lesom, aby ich neprepadli zbojníci. Je známe, že zbojníkov najímali na takéto prepadnutia aj niektorí feudáli. Neistota na verejných cestách nútila kupcov vyžiadať si vopred od miest, kam viezli tovar, ozbrojený sprievod, ktorý im išiel oproti. Nuž, tak sa dostali do piesne furmani (aj zbojníci).
Kam siahajú začiatky povozníctva? Spočiatku bolo služobnou a od začiatku 13. storočia zárobkovou činnosťou poddaných sedliakov. (Povozníctvu za úplatu sa venovali od 13. storočia aj mešťania). Vo včasnom feudalizme vznikol názov "Vozokany - tak sa volali osady, poskytujúce vrchnosti povozy. Sedliaci vozili tovary na týždenné a výročné trhy a postupne aj do zahraničia. Povozníctvo sa od 13. stor. napájalo na podnikanie mestských kupcov a v tom čase sa z nemčiny udomácnilo aj ľudové pomenovanie povozníka "furman", pre povozníctvo - furmanstvo a pre finančnú odmenu za prevoz tovaru - furmanka. Povozníctvo bolo čulé a dobre sa mu darilo na dôležitých vnútorných komunikáciách Bratislava - Sereď - Nitra - banské mestá, Košice - Branisko - Spiš, no najmä na tranzitných Praha - Holíč - Ostrihom, Sriem - Košice - Krakow, Wroclav - Žilina - Košice. V južnom Poľsku v čase rozkvetu povozníctva za obchodovania Fuggerovcov volali furmanov "Slovaci".
Povoznícke vozy vyrábali spočiatku dedinskí remeselníci a od 14. stor. vzniklo osobitné remeslo vozárov. Tovary vozili furmani vo vozoch rôzneho druhu (ťažké - okované, kryté postavnícke na súkno, kramárske), s volským záprahom, neskoršie konským. Niekde sa pomocníci združovali do lokálnych cechov kvôli ochrane. Povozníctvo ako zdroj zárobku a živnosť zaniklo u nás za socializácie dediny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
