bolo najväčším českým feudálnym povstaním. Stalo sa otvorenou krízou feudalizmu, vtedajšieho spoločenského systému a tiež cirkevného života. Proti nedostatkom vtedajšieho obdobia vystúpil Ján Hus so svojím učením, ktorý bol práve preň daný do kliatby a v roku 1415 upálený. Jeho najväčším odporcom bol kráľ a cisár Žigmund Luxemburský. Hnutie sa začalo 30. júna 1419, keď sa v Prahe uskutočnila defenestrácia konšelov a viedol ho Ján Želivský. Strediskom husitstva sa stal Tábor a jeho základňou bol predovšetkým chudobný ľud. Poslednú zdrvujúcu porážku husiti utrpeli v bitke pri Lipanoch v roku 1434.
Významnú úlohu v dejinách Šariša 15. storočia zohralo husitské hnutie, ktoré k nám preniklo z českých krajín. Pod vplyvom revolučných ideí, ale aj priamou prítomnosťou českých husitských jednotiek sa vytvorilo na našom území silné bratrícke hnutie. Podobne ako v Čechách sa stalo novou fázou protifeudálneho zápasu na východnom Slovensku. Do Uhorska začali prenikať tzv. České spanilé husitské jazdy a pri jednej z nich v polovici 15. storočia z Poľska cez dolinu Popradu okolo Červeného Kláštora cez Plaveč a popri Toryse (v apríli roku 1433) sa sem privalilo mohutné husitské vojsko, ktoré viedol Bedřich zo Strážnice a Ján Pardusa. Malo 7 - 8 tisíc pešiakov, 700 jazdcov a 300 vozov. V polovici 15. storočia Šariš a Spiš ovládal Ján Jiskra z Brandýsa. V Šarišskej župe zanechal časť svojho vojska a vytvoril takto základňu bratríkov - bratríckeho hnutia, ktoré viedol nadšený bojovník za sociálnu spravodlivosť a neochvejný spojenec husitských ideí Peter Aksamit z Kosova. On svojich stúpencov nazval "bratia" a takto sa oslovovali medzi sebou. Aksamit si v roku 1453 vybudoval 20-tisícovú armádu s vysokou disciplínou.
Bratríci sa stali postrachom pre domácich feudálov a obávali sa ich v Budíne, Krakove, Viedni a dokonca aj v Ríme. Stali sa veľkou nádejou pre pospolitý ľud Šariša a ostatných žúp Uhorska. Sídlom velenia P. Aksamita sa stal hrad Plaveč a vo vedení mal spoľahlivých a skúsených hajtmanov - Jána Talafusa z Ostrova, Martina Volgatu, Petra z Radkova, Jaška Udreckého a Jakuba z Pazovy. Okrem toho mali svoje tábory rozmiestnené po celom Šariši - v Chmeľove, pri Sabinove, v Hanušovciach a inde...
Obyvatelia Šariša úzko spolupracovalo s bratríkmi, najmä sedliaci, mestská chudoba, ale aj iné spoločenské vrstvy. Pridávali sa k nim aj obyvatelia okolitých žúp. Hlavným nepriateľom bratríkov boli bohatí zemepáni a cirkevní hodnostári, ktorí zase burcovali ľud do ozbrojeného konfliktu s bratríkmi a poskytovali im zbrane, materiálnu a duchovnú pomoc. Vyvíjali veľký tlak na všetkých, ktorí sympatizovali s bratríkmi. Príkladom je udalosť, keď v roku 1453 jagerský vikár a pronotár uhorskej kráľovskej kancelárie dal mesto Prešov do cirkevnej kliatby, pretože nechcel prenasledovať bratríkov.
Bratrícke hnutie v Šariši malo silný vplyv na obyvateľstvo a preto dochádzalo aj k častým vzburám poddaných proti zemepánom napr. na Makovickom panstve v obci Chmeľová v roku 1455. Podobné vzbury boli aj v okolí Kamenického Plavečského a Hanigovského hradu. Takto bratrícke hnutie nadobúdalo veľké rozmery protifeudálneho odboja na celom Slovensku. Koncom mája 1458 kapitán horného Uhorska Sebastián z Rozhanoviec porazil bratrícke vojská pod vedením Petra Aksamita a kapitána Talafusa pri Blatnom Potoku.
Bratríkov nakoniec porazil až kráľ Matej Korvín v roku 1467 pri Veľkých Kostoľanoch. Poddaný ľud sa ani potom nevzdal boja proti feudálom. Namiesto vzbúr sa ukrývali v lesoch s príslušníkmi valašskej kolonizácie a vytvárali zbojnícke družiny, ktoré prepadávali zemianske majere a bohatých pocestných. Po rozpade bratríckeho hnutia sa niektorí bratríci vrátili domov. Časť z nich len za veľké odstupné. Ostatní sa ukrývali v usadlostiach lesov a na neprístupných miestach a zbíjali spolu s miestnym obyvateľstvom. Nastala nová vlna protifeudálneho odporu a začiatok zbojníckej tradície. Vo vedomí ľudu sa zachovali pozitívne, ale aj negatívne postoje voči hnutiu bratríkov. Vo veľkej miere tieto postoje boli ovplyvňované cirkevnou mocou. Záleží teda na zornom uhle pohľadu na bratrícke hnutie na našom území. Odvtedy sa u nás zachovali niektoré priezviská a krstné mená, názvy dedín a častí chotárov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
