kazateľov, organistu, niekoľkých pisárov a tureckých tlmočníkov. Kone mali v stajniach mramorové žľaby so zrkadlami a v zakrytej časti dvorany boli v stálej pohotovosti dva koče so šesťzáprahom. K hradu sa viaže aj legenda o čiernej pani, ktorú vraj Kežmarčania neraz videli chodiť po hradných múroch celú v čiernom, ako rinčí reťazami a vábi ľahkoverných mužov.

Vieme: kde je málo istoty, je veľa miesta pre hypotézy a tie bývajú často potulkami na krídlach snov, najtemnejšími húštinami mágie a mystiky. Archeológovia objavili v oblasti Spišského hradu hrob. Pochovaným mužom bol sťatý cisársky dôstojník. Na jeho zachovalej časti kabátca sa zaleskli strieborné gombíky...

V druhej polovici 1. storočia pred n. l. na mieste, kde je Spišský hrad postavený, bola zriadená minciareň. Razili sa v nej mince, ktoré boli zaradené medzi platidlá "spišského typu". Archeológovia na rôznych miestach pravekého osídlenia objavili aj iné mince pochádzajúce z rímsko-provincionálneho prostredia. O čom to svedčí? Naši prapredkovia rozprúdili čulý obchodný ruch na také obrátky, že na Spiš putovali podnikaví ľudia takmer z celej vtedajšej Európy. Liečivá voda sa vyvažovala zlatom... K veľkým, dodnes neobjasneným záhadám patrí "pohroma", alebo tiež "diablova pomsta". Všetky osídlenia na mieste Spišského hradu i na hradisku na Čingove boli náhle opustené. Opevnenia zrazu spustli. Stalo sa to v roku 1500 pred n. l.

Nás však čaká iná záhada, príbeh popretkávaný menami slávnych i menej slávnych veličenstiev, ale i ľuďmi, ktorí veľmi usilovne dbali o to, aby sa koleso dejín zločinu neprestalo točiť. Kvôli svetským potešeniam niektoré hrady a kaštiele sa stali cieľom "služobných" ciest kráľov a mocnárov. Krajina "snežných hôr", čiže oblasť Tatier, bola obľúbeným miestom Belu IV., Ladislava IV., Ondreja III., Róberta z Anjou, Žigmunda Luxemburského, Mateja Korvína, Jána Zápoľského. Na Spiši sa často vyskytoval aj bulharský kráľ Ferdinand Coburg. Ich veličenstvá často tajili pravý dôvod pobytu. Na "prevádzkovanie" kráľovského spôsobu života však boli potrebné peniaze, veľa peňazí...

A tak sa stávalo, že mnohí hradní páni sa šmahom ruky za noc zmenili na krutých lúpežných rytierov. Z historických análov sa na nás usmieva najväčší zbojník Spiša istý Žigmund Gašparek, ktorý svoje nekalé remeslo bral natoľko vážne, že začal ohrozovať teritórium lúpežného rytiera Františka Bebeka, pána hradu Krásna Hôrka. Bebek však dlho nebebekoval, ale zlapal zlosyna Gašpareka a za veľkej slávy ho odovzdal veliteľovi mesta Levoče. Zbojník očakával, že ho ráno prepustí. Namiesto priepustky však obdržal cestovný lístok do Viedne. Vojaci ho zviazali ako vrece a hodili na dlážku dopravníka. Tam sa mu majster kat milo a takmer familiárne prihovoril. Chcel počuť iba jediné: kde Gašparek ukryl ulúpené dukáty. Zbojníkova spoveď zrejme kata neuspokojila, pretože na druhý deň bol Gašparek o hlavu kratší. Ešte slovo o skutočnej veľkej rybe Spiša a Gemera Františkovi Bebekovi. Aby nedošlo k nedorozumeniu. Zbojníka Gašpareka odstránil zo Spiša iba preto, aby sa mu nemiešal do remesla lúpežného rytiera. Nuž ale poďme ďalej. Bebek je historickým svedectvom toho, že zbojnícky chlebík chutil aj urodzeným pánom. Iba jediný, a to Albert Lasky, všemocný pán kežmarského hradu, úspešne unikal tak svetskej ako i cirkevnej spravodlivosti. Vieru i presvedčenie menil častejšie ako košeľu. O ňom sú nasledujúce riadky.

Spišský hrad. Temná noc bez hviezd. Kdesi dole v dedine počuť zavýjanie psa. Inak nič, iba mŕtvolné ticho. Pod hradným opevnením sa tají pohyb. Jazdec kráča vedľa koňa nečujne ako prízrak z iného sveta. Dupot konských kopýt tlmí vlhká tráva. Zdá sa, že nočný tulák dbá o to, aby ho hradná stráž nezačula. Keď sa kontúry hradu zrazu prepadnú do temnoty, muž vyskočí do sedla a cvalom sa pustí smerom, kde tuší, že leží kaštieľ v Strážkach.

V rovnakom čase Albert Lasky, pán kežmarského hradu, zostupuje do tajnej chodby, ktorá priamo z hradu vedie k malému lesíku v kaštieli v Strážkach. Za ním kráčajú jeho žoldnieri. Kahance osvetľujú vlhké steny chodby. Miestami je tajný východ z hradu čiastočne zavalený, ale ešte stále priechodný. V Strážkach na Laskyho a jeho žoldnierov už čaká nočný jazdec. Vo svetle kahancov vidno na ňom kabátec cisárskeho dôstojníka so striebornými gombíkmi. Nedôverčivo si premeriava žoldnierov. Mal sa tu predsa stretnúť iba so samotným pánom kežmarského hradu. Lasky ho upokojuje. Sú to spoľahliví chlapíci a mlčanliví ako hrob. Dôstojník sa čiastočne upokojí, ale vidno, že je v stálom strehu. Laskyho zaujíma iba jedno, jediné: kedy budú zo Spišského hradu prevážať dukátiky. Cisársky dôstojník, veliteľ strážneho oddielu, rozpráva. Zrádza svojich druhov v zbrani, vojenskú česť a prísahu vernosti jeho veličenstvu cisárovi. Peniaze sa budú prevážať v noci. Nová stratégia má znížiť riziká prepadu lúpežnými bandami. Trasu prevozu poznajú iba dvaja. On a jeho poddôstojník, ktorý teraz odpočíva na Spišskom hrade. Zdá sa, že Lasky je s vývojom situácie spokojný. Chce ešte vedieť, koľko peňazí bude vo voze. So zatajeným dychom načúva, pretože podľa cisárskeho dôstojníka je to presne 23-tisíc kôp českých grošov, ktoré majú odovzdať pokladníkovi poľského panovníka Žigmunda Luxemburského.

Pred úsvitom sa sprisahanci rozchádzajú. Cisársky dôstojník poháňa svojho koňa smerom na Spišský hrad. Chce tam byť ešte za tmy, aby jeho neprítomnosť na hrade nikto nespozoroval. Lasky a jeho kumpáni sa vracajú tajnou chodbou do svojho hradu v Kežmarku.

Finále v znamení nevyriešených záhad začína. Na nádvorí Spišského hradu sú zoradení cisárski vojaci. Ťažké dubové debny plné dukátov sú naložené, strážny oddiel poučený. Všetko podľa predpísanýcn inštrukcií. Čaká sa iba na povel k odchodu a na úplnú tmu. Dôstojník dáva povel. Brány hradu sa pomaly otvárajú. Kolesá voza sa začínajú otáčať, aby odmeriavali čas a osudy. Tajná trasa prevozu peňazí obchádza zvyčajné obchodné cesty vedúce po oboch stranách rieky Poprad, ktorá ako jediná slovenská rieka si to namierila rovno na sever. Cieľ cesty Poľsko je ešte ďaleko, veľmi ďaleko. Oddiel na čele s cisárskym dôstojníkom prechádza okolo vodného výveru, potom nasledujú krížne cesty s pútnickými znakmi. Postup je pomalý, kolesá voza hrkocú a v noci to počuť oveľa ďalej než cez deň. Na dohodnutom mieste číhajú po zuby ozbrojení žoldnieri. Vedie ich hradný pán z Kežmarku Albert Lasky. Útok je nečakaný a prekvapivý. Cisárski vojaci sú ostrieľaní, vyberaní a tvrdí muži v boji. Bránia sa statočne, presila nočných tieňov je však čoraz výraznejšia. Hrdinovia klesajú k zemi. S alternatívou zrady sa nepočítalo. Chyba stratégie. Z cisárskeho strážneho oddielu ostáva nažive iba dôstojník. Zrada sa však málokedy vypláca.

Lasky vydáva pokyny. Okované debny sa upevňujú k sedlám koňov. Pobití vojaci sú odvlečení do lesnej húštiny, aby prípadní prenasledovatelia to nemali také ľahké. Prázdny voz pokračuje v ceste. Na korbe sedí zradný cisársky dôstojník a dvaja Laskyho žoldnieri. Tí dvaja majú svoje inštrukcie. Neďaleko cesty pribudol čerstvý hrob. Jeden zo žoldnierov si pripevnil k sedlu kožené vrece s hlavou cisárskeho dôstojníka, aby hradný pán Lasky mohol pokojne spávať, pretože takto z celého strážneho oddielu nezostala nažive ani duša. Jeden zo žoldnierov iba ľutoval, že z dôstojníkovho kabátca nestihol odtrhnúť strieborné gombíky...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.