denno - denne, len v záverečnej správe banskonbystrickej polície sme narátali 9 strán popísaných krádežami, ktoré spáchal len za niekoľko mesiacov na prelomoch rokov 1982 - 1983.
Povaľač, opilec a zlodej na "voľnej nohe", ktorý sa prepracoval od malých krádeží až k vražde sa narodil 15. 2. 1954 v Snine. Býval v štvrti obývanej skôr strednou triedou tvorenej rodinnými domčekmi s okolím pripomínajúcim útulnú dedinu nad ktorou sa rozpriestierajú rozsiahle vinice.
Neskôr sa Fero presunul viac na západ a zamestnal sa v bratislavskej Dimitrovke, ale práca ho nebavila. Odkedy pričuchol ku zlodejine, pochopil, že peniaze zoženie aj rýchlejšie a jednoduchšie ako vo fabrike. Z práce ho 1. decembra 1982 vyhodili, na krku mal samé porušovanie pracovnej disciplíny, flákanie, alkohol... a tak veľmi rýchlo prekročil rampu zo závodu smerom von. Kam inam by Fero zamieril, než do prvej krčmy. Tam stretol hŕbu známych, ktorí mu poskytli strechu, jedlo, cigarety a samozrejme aj nejaký chlast. Život sa mu páčil, žil si bezstarostne a keď došli zásoby, vždy si niečo ukradol. Pri pive sa raz zoznámil s Jánom z Lakšárskej Novej Vsi, chlapom z rovnakej "spoločenskej vrstvy" ako Fero. Jano, zlodej so šikovnými ručičkami, ktoré mu často zablúdili do cudzích tašiek a kabeliek, pozorne počúval Ferov plán. Bol vynikajúci, ale mal jednu chybu. Aj Jano musel ísť na "voľnú nohu", pretože popri zamestnaní by takýto veľký "džob" nestíhal.
Na spolupráci sa dohodli veľmi rýchlo, ani ju nemuseli potvrdiť zmluvou. Na spečatenie stačilo pár poldecákov borovičky. Spoločnými silami sa vrhli do rabovačiek a uskutočnili svoje veľké "turné" po rekreačných oblastiach Slovenska. Darilo sa im viac než slušne. Od apríla do mája 1983 stihli "zrobiť" 16 chát a rodinných domov a k tomu 6 predajní. Rabovali päť dní v týždni, sobotu a nedeľu mali voľnú, ako sa patrí, a oddychovali.
Fero sa poriadne rozbehol a nezastavilo ho ani to, že Jana zbalili policajti. Pokračoval sám. Ako sa tak potĺkal a kradol v rôznych domoch, zatúlal sa až do Ľubochne pri Liptovskom Mikuláši, kde mu do oka padol rodinný dom istého Františka. S dverami sa ani nebabral, jednoducho ich vylomil a popozeral sa po baráku. Okrem plecniaku, potravín, pánskych náramkových hodiniek a alkoholu ho potešila nádherná guľovnica ZG 47 ráže 8 x 60 s namontovaným ďalekohľadom a 54 ostrými nábojmi. Fero sa zrazu cítil silný a neohrozený. Už sa nemal čoho báť. Jeho "šnúra" úspešne pokračovala, guľovnica mu zrejme dodávala sebavedomie a pocit neohrozenosti. Nádherné liptovské hory sa mu páčili, a tak celý nasledujúci mesiac "úradoval" tam.
Ako správny "zálesák" si pripravil aj pohodlné bývanie. Z jedného senníka v Zadných Vislavciach pri Liptovskom Hrádku vznikla celkom príjemná chatrč s dverami zo žrďoviny, kde mal dosť miesta na spanie i ukladanie nakradnutých vecí, ktorých vôbec nebolo málo. V tom istom čase sa po lesoch motal aj vysokoškolák Jožo, ktorý sa večer v lese stretol s nejakým špinavým, zarasteným chlapom, prespávajúcim v senníku. Keďže vedel, že v kraji už dlhšie vyčíňa zlodej, túto informáciu hneď posunul policajtom.
Nadstrážmajster Stanislav Szabo, psovod poručík Ján Hyll a svedok Jožo vyrazili okamžite na miesto. Policajti sa poobzerali okolo i v senníku, ale nikoho nenašli. Zaujímavé je, že ani služobný pes nezachytil stopu. Fero Balko celú akciu samozrejme sledoval dobre ukrytý v dolnej časti senníka. Policajti sa presunuli na lúku smerom na Borovú Sihoť s tým, že Balka budú ďalej hľadať. Stanislav Szabo odovzdal svoju zbraň kolegovi Hyllovi, ktorý nebol ozbrojený a vrátil sa po služobné auto. Senník mu ale stále vŕtal hlavou. Zrejme ho zaujali nejaké zvuky. Začal ho dôkladnejšie prehľadávať a našiel aj provizórne dvere. Balko už čakal s nabitou guľovnicou.
Predpokladá sa, že medzi Balkom a Szabom došlo aj k rozhovoru, z ktorého bolo Ferovi jasné, že policajt ho určite zadrží a ťažko sa spolu nejako dohodnú. Ešte Szaba varoval a keď videl, že sa zatknutiu nevyhne, vystrelil a nadstrážmajstra trafil rovno do tváre. Policajtovi odstrelil celú hornú polovicu hlavy od nosa hore. Psovod Hyll sa na výstrel rozbehol hore. Kolegu našiel mŕtveho a Balko mu ušiel. V tej rýchlosti si v senníku ale zabudol občiansky preukaz a vojenskú knižku. Jeho zadržanie trvalo 10 dní, Balka našli až 3. novembra 1983 v Pohronskej Polhore, kde sa skrýval v šope v senníku.
František Balko sa pri výsluchu ani nebránil. Priznal všetko. Od vykrádačiek, ktoré spáchali spolu s Janom až po vraždu Stanislava Szaba. Priznal sa, že čakal s nabitou puškou a ak by bolo treba, zabil by aj ostatných policajtov. Bolo mu to jedno, nenechá sa predsa chytiť. Dodal, že ho veľmi mrzí, že policajta zabil, ale nemal iné východisko pretože "policajt bol veľmi dotieravý".
Pri rekonštrukcii vraždy Stanislava Szaba Balko zmenil výpoveď. Tvrdil, že ho nezastrelil. K výstrelu údajne došlo preto, lebo "v skrýši krmelca sa zabezpečil, aby nebol prekvapený a zadržaný príslušníkmi VB tým spôsobom, že pripravil zbraň, ktorá pri zatiahnutí za provizórne dvere sama vystrelila a poškodeného usmrtila".
V krmelci pri Zadných Vislavciach a na mieste zadržania v Pohronskej Polhore bolo nájdené obrovské množstvo nakradnutých vecí, hlavne potravín. Tie, čo podliehali skaze, boli zničené. Ostatné veci boli vrátené poškodeným a tie, ktoré si poškodení odmietli zobrať, prepadli podľa paragrafu 55 v prospech štátu.
V deň spáchania tejto vraždy 23. októbra 1983 prepadol Balko návštevníkov chaty v oblasti Michaľovo pri Liptovskej Porúbke. Dobíjal sa im do chaty a chcel jedlo. Alena a Marián, ktorí tam dovolenkovali, pochybné indivíduum dnu vpustiť nechceli. Nahnevaný Fero rozbil puškou okno a vliezol dnu. Prestrašení návštevníci ušli oknom, Balko za nimi párkrát vystrelil a potom ukradol osobné veci oboch rekreantov, deku, potraviny a nejaké oblečenie.
Znalci u obvineného Františka Balka nezistili žiadnu duševnú chorobu a potvrdili, že mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie mohol ovládať.
V mieste bydliska bol Balko hodnotený pomerne dobre, ale u bývalých zamestnávateľov bol hodnotený veľmi zle pre zlú pracovnú morálku a požívanie alkoholických nápojov, písalo sa v záverečnej správe Odboru vyšetrovania Krajskej správy ZNB v Banskej Bystrici.
František Balko bol predposledným popraveným na Slovensku. Trest smrti vykonali 11. novembra 1987 v Bratislave.
(nabudúce beštia od Brezna - Štefan Svitek)
Autor: Natália Novotná
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
