conquistadorov, Mayovia mali svoj "pád" už dávno za sebou. V 16. storočí, teda v čase príchodu Európanov, prežívalo na Yucatánskom polostrove a na území dnešnej Guatemaly, Hondurasu a Belize len niekoľko roztrúsených osád ľudí mayskej kultúry. Keďže nemali zlato a drahé kovy, neboli pre dobyvateľov zaujímaví, čo bolo ich veľkým šťastím.
Ešte niekoľko storočí pred španielskou kolonizáciou patrili Mayovia k najmocnejším civilizáciám Strednej Ameriky, poznali kalendár, písmo a budovali ohromujúce stavby. V priebehu niekoľkých rokov však ich nádherné mestá upadli do zabudnutia a tí, čo súmrak ríše prežili, uchýlili sa do živoriacich dediniek.
Predkovia Mayov sa v spomínanej lokalite usadili už okolo roku 800 p.n.l.. Žili v jednoduchých chatrčiach, zaoberali sa ťažbou pazúrika, veľmi primitívnym poľnohospodárstvom a lovom rýb. Na prelome letopočtov zanikla susedná civilizácia Olmékov a vedúcu úlohu v tejto oblasti prevzali Mayovia. Vybudovali veľké mestá ako Tikal, Palenque a Copán, ktoré ovládali menšie mestečká a dediny na priľahlom území. Počet obyvateľov v mestách i na vidieku rapídne stúpal, preto bolo nutné účinnejšie obhospodárovať pôdu a zvýšiť výnosy. Mayovia začali klčovať a vypaľovať prales, zúrodňovať zem a neskôr dokonca budovať terasové políčka prepojené systémami zavlažovacích kanálov.
Na čele jednotlivých miest stáli králi, uctievaní ako polobohovia. Zároveň plnili funkciu najvyšších kňazov a mali na starosti obrady. Obklopovala ich šľachtická elita, vysokí náboženskí predstavitelia a vojaci. Zaujímavé je, že deťom z vyšších vrstiev už od útleho veku zvierali hlavy drevenými doštičkami, aby mali v dospelosti vysoké, ploché a mierne vystupujúce čelo. Pokladalo sa to za znak urodzeného pôvodu. Na nižšom spoločenskom stupni stáli obchodníci, úradníci a špecializovaní remeselníci. Najspodnejšou a zároveň najpočetnejšou skupinou obyvateľstva boli jednoduchí roľníci. Ich úlohou bolo pracovať na poliach a zaobstarávať obživu pre obyvateľov miest. Takisto sa museli zúčastňovať aj na rozličných stavebných prácach.
Najväčší rozmach mayskej civilizácie nastal v rozmedzí rokov 600 - 800 n.l.. Budovali sa veľké centrá po celom Yucatáne, ba niektoré až na území dnešného Mexika. Každé z takýchto miest malo na ústrednom námestí veľké chrámy v tvare pyramíd, domy aristokratov s charakteristickými klenbami a niekoľko kamenných stél. Napríklad v období najväčšieho rozkvetu Tikalu (7. až 9. storočie n.l.) tu bolo len v centrálnom mestskom okrsku postavených tritisíc jednotlivých budov a minimálne päť veľkých chrámových komplexov. Najväčšia pyramída (označovaná aj ako chrám č. 4) sa týčila do úctyhodnej výšky 75 metrov!
Odhady počtu obyvateľov Tikalu sa rôznia, no pohybujú sa v rozmedzí 25 000 až 50 000 ľudí. Je až neuveriteľné, že o dvesto rokov neskôr živorilo v kedysi nádhernom a mocnom meste len okolo 5 000 Mayov. Nakoniec Tikal pohltila džungľa a z prachu zabudnutia ho vyhrabali až v roku 1848 prieskumníci v službách miestneho guvernéra…
Hoci pomerne presne vieme určiť dobu zániku mayských miest, prečo sa tak stalo, ostáva naďalej záhadou. Na začiatku 9. storočia n.l. začali niektoré centrá rýchlo upadať a pustnúť. Keďže roľnícke obyvateľstvo sa húfne sťahovalo na vidiek, nemal kto zásobovať vládnuce vrstvy, rapídne klesla autorita kráľov i kňazov, prakticky úplne prestala akákoľvek stavebná činnosť. Odborníci predostreli viacero hypotéz, v ktorých sa snažili vysvetliť príčiny "zmiznutia" vyspelej mayskej kultúry. V súčasnosti už experti vylúčili jednu z prvých teórií, ktorá sa odvolávala na nejakú prírodnú katastrofu ako zemetrasenie, alebo cyklón.
Prírodné podmienky však nepochybne mali svoj podiel na úpadku tejto civilizácie. Okolo roku 800 n.l. totiž nastalo vyše dvestoročné obdobie sucha. Vysychali rieky i jazerá, Mayovia nemali ako zavlažovať svoje terasové políčka, ktoré ostávali opustené. Výnosy začali prudko klesať, no vládnuca vrstva na to zrejme nebrala ohľad a vyžadovala od roľníkov odovzdávanie rovnakých dávok ako doposiaľ. V niektorých oblastiach tak následne vypukol hladomor a rôzne epidémie.
Ľud sa začal búriť proti útlaku, húfne opúšťal mestá a sťahoval sa do rozptýlených osád. Panovník už nemal dostatok síl na to, aby túto situáciu dokázal zvrátiť. V roku 830 padol Copán, o päť rokov neskôr Palenque a niekedy okolo roku 870 aj Tikal. Katastrofický úbytok obyvateľstva dokumentuje fakt, že ešte okolo roku 800 žilo v Copáne približne 25 000 ľudí, no o tristo rokov neskôr ich bolo v celej Copánskej doline len niečo vyše tritisíc!!
K zániku mayskej kultúry mohli prispieť aj vonkajšie vplyvy, napríklad invázie niektorých národov, ktoré prichádzali z Mexickej vysočiny a z oblastí pri Mexickom zálive. Ich prítomnosť je spoľahlivo doložená na Yucatánskom polostrove i v časti Južnej nížiny, v povodí rieky Usumacinta. Mohlo by však niekoľko tisíc prisťahovalcov za taký krátky čas rozvrátiť mocnú a prekvitajúcu ríšu? Na tom sa experti doteraz nezhodli. Otázka zániku mayskej civilizácie tak ostáva naďalej otvorená
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
