Tomáša Palondera, speváka LOVE 4 MONEY
1. Existuje udalosť, jav alebo vec, ktorú si dodnes nedokážete vysvetliť?
- Vznik tejto kapely, napríklad. To je veľká haluška, táto kapela, že sme sa dali dokopy, že sme spolu a že sme sa ešte nezavraždili. Sme proste banda psychopatov.
2. Kto a kedy za vás musel ťahať horúce gaštany z ohňa?
- Mňa vždy musí niekto zachraňovať z prekérnych situácií, lebo ja som magnet, čo chodí po svete a priťahuje debilov a problémy. Tých ľudí je veľa, to by sa nezmestilo, ale dúfam, že raz príde aj iné obdobie, no.
3. Kým alebo čím by ste chceli byť v budúcom živote?
- Ja by som chcel žiť pri mori, jesť chobotnice a ananásy a tak...A mať vedľa seba veľa černošiek. Ale mohli by to byť aj belošky a mulatky...
4. Čo vám zabudli dať sudičky do vienka?
- To je relatívne...Ja som sa nezamýšľal nad tým, čo mi zabudli dať, lebo ja som životu vďačný vôbec za to, že som tu.
5. Kedy ste mali zo seba najlepší pocit?
- Na koncerte vo Vranove, kým nám nedoškrabali auto a že vznikla škoda okolo 80-tisíc korún.
6. Čo vás otravuje?
- Nás otravujú hlupáci, lebo nám sťažujú život. Vždy sa musíme báť, aby nás niekto neokradol, neoklamal... To je jediný problém, nič iné.
7. Kedy ste zažili najväčšie prekvapenie?
- Neviem, lebo ja sa nezamýšľam nad tým, čo je najväčšie a čo je najmenšie, ale prekvapenia zažívam každý jeden deň. Vždy sa udeje niečo dobré a niečo zlé... Takže ja to nejak vymazávam z pamäte.
8. Na čo by ste sa nikdy nedali nahovoriť?
- Na to, čo sa prieči môjmu svedomiu, a môjmu ja. Je to strašne veľa vecí, to by sa sem nezmestilo.
9. Zažili ste niekedy situáciu, pri ktorej vám zostal rozum stáť?
- Slovensko je veľmi bohatá krajina na podobné javy. Ja tejto krajine vôbec nerozumiem. Je to veľký paradox, že tu žijem. Ako táto krajina funguje, ako v nej fungujú ľudia, je to pre mňa jedna veľká záhada.
10. Čo vám vždy urobí obrovskú radosť?
- Keď stretnem človeka normálneho, triezveho, pekného, to ma vždy poteší.
11. Máte na niečo obe ruky ľavé?
- Ja mám na všetko obe ruky ľavé. Úplne na všetko. Dúfam, že okrem spevu.
12. Kedy ste mali chuť prepadnúť sa pod zem?
- Jój, tak to sa stáva. A mne sa to stalo veľakrát, lebo každý koncert je boj odznova. Lebo každý koncert je boj o priazeň diváka. Sú koncerty, kde sa to nevydarí, pretože sme unavení, je zlý zvuk alebo preto, že niekde je úplne odporné publikum, ktoré nám odoberajú energiu. Ale je to aj mimo koncertov, keď urobíme nejaký trapas, faux pas, tak je to niekedy blbé. Tak ako každý človek.
13. Kedy ste prestali byť dieťaťom?
- Ja neviem, asi tak pred dvoma rokmi, pred rokom. Vtedy som pochopil, že život nie je ani ružový ani bordový, ani oranžový, ale že nemá farbu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.