by mal byť bezproblémový a únia by mohla menšine poskytnúť aj želanú politickú podporu v podobe komisára pre menšinovú problematiku. Vyplýva to zo slov predsedu Karpatskonemeckého spolku na Slovensku Ondreja Pössa pre rakúsku agentúru APA.
Pri sčítaní ľudu v roku 2001 sa k nemeckej národnosti prihlásilo iba 5405 občanov Slovenska. Podľa Ondreja Pössa panuje v radoch Nemcov na Slovensku istý strach. Sčítanie ľudu sa tu dva razy v histórii zneužilo, a to na holokaust a vysťahovanie Nemcov z krajiny. Pred rokom 1945 žilo v SR 150 000 karpatských Nemcov, tri pätiny z nich boli po oslobodení odsunuté z bývalého Česko-Slovenska. Karpatskí Nemci na Slovensku nie sú spokojní so súčasným stavom vedeckého skúmania historických udalostí - ako vyvlastnenie majetku, krvavé potlačenie Slovenského národného povstania z roku 1944, či pôsobenie klerikálno-fašistického režimu Slovenského štátu Jozefa Tisa. Aj činnosť zrejme najvplyvnejšieho karpatského Nemca, odstupujúceho prezidenta SR Rudolfa Schustera, hodnotia s výhradami, konkrétne slovami, že neprejavil priveľa angažovanosti v menšinovej problematike.
Ondrej Pöss však napriek uvedenému zostáva optimistom. Po spoločenských zmenách v roku 1989 sa opäť mnoho ľudí prihlásilo k nemeckej národnosti. Otvorili sa nemecké materské školy a bilingválne školy, ktoré sú aj navštevované. Až 340 000 zo 600 000 žiakov slovenských základných škôl sa učí nemčinu, uvádza APA.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
