matematike som si vyrátal, že mladík mal v dobe Brazílčanovej smrti asi desať rokov a znova som si uvedomil, akou mimoriadne silnou udalosťou bola táto tragédia, ak utkvela v pamäti desaťročného chlapca.
Okruh v Imole
Prvého mája 1994 približne o štrnástej hodine a pätnástej minúte odbočuje bezpečnostné vozidlo, ktoré po kolízii na štarte (Lehta a Lamyho) držalo na uzde svorku najrýchlejších vozidiel na svete, do depa. Na prvom mieste jazdí modrobiely williams s číslom dva, pilotovaný Brazílčanom Ayrtonom Sennom. O necelé dve minúty neskôr pilot tímu Williams šiestykrát prechádza cieľovou rovinkou a rýchlosťou asi 300 km/h sa blíži k mimoriadne rýchlej zákrute Tamburello. Zrazu, z dosiaľ nevysvetlených príčin, vozidlo vo vrchole zákruty prudko mení smer a rúti sa priamo na zvodidlá! Nasleduje strašný náraz. Zdemolovaný monopost sa odráža a zmätene podskakuje ešte asi dvesto metrov. A potom sa zastavuje čas! Prví sa spamätávajú záchranári. Vyťahujú z kokpitu bezvládne telo a poskytujú prvú pomoc. Preteky sú zastavené. Lekárom sa podarí obnoviť činnosť srdca, no Senna stráca príliš veľa krvi. Vrtuľníkom je následne prevezený do nemocnice v Boloni, kde ešte dve hodiny zúfalo bojujú o Brazílčanov život. O osemnástej hodine stredoeurópskeho času konštatujú lekári klinickú smrť a o štyridsať minút neskôr prehlasujú Ayrtona Sennu za mŕtveho! Príčina - ťažké poranenie hlavy, spôsobené utrhnutým závesom pravého predného kolesa, ktorý prerazil Ayrtonovu prilbu a nad pravým obočím mu vnikol do mozgu.
V šoku
V tej chvíli strnula celá stopäťdesiatmiliónová Brazília. Národný hrdina a symbol brazílskej hrdosti bol mŕtvy! Ľudia sa začali zhlukovať pred Sennovym rodičovským domom. Ešte v ten večer sa slúžili zádušné omše a prezident Itamar Franco vyhlásil trojdňový štátny smútok. Kriminalita zrazu klesla na minimum. V celej krajine visela vlajka na pol žrde. "Ayrton bol naším idolom," zúfalo čelili krutej realite mladí Brazílčania. Ich rozpoloženie však najlepšie vystihol istý mladý študent práva: "Ayrton Senna nám dal pocit dôstojnosti a hrdosti na to, že sme Brazílčania. Vidieť ho pretekať bola úľava, únik pred všetkou tou korupciou, biedou a chudobou okolo nás." Nesmútila však iba Brazília. Sennova smrť zaplnila titulné strany novín azda vo všetkých krajinách sveta. Do úzadia vytlačila dokonca aj prvé slobodné voľby v Juhoafrickej republike, ktoré boli považované za prelom v demokracii dvadsiateho storočia! Od zavraždenia prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho si svet nepamätal, aby smrť jedného človeka takto zasiahla celú planétu. Na druhej strane tu však bolo hrozné uvedomenie si, že smrť v priamom prenose prilákala k obrazovkám stovky miliónov divákov!
Pohreb
Konal sa piateho mája 1994 a Sennove pozostatky, po urýchlení zákonných procedúr priamo na urgenciu brazílskeho prezidenta u svojho talianského kolegu, prevážali domov letecky cez Paríž. "Bol to najsmutnejší let môjho života," spomína kapitán lietadla, Gomes Pinto. "Vždy, keď sme nad nejakým letiskom prelietali leteckou kontrolou, tak nám všetci rádiom posielali kondolencie." Úctu Sennovi na jeho poslednej ceste preukázali aj tým, že jeho rakvu uložili vo vyprázdnenej "Business Class" a všetci pasažieri boli nútení cestovať v skromnejšej "Economy Class". Na letisku v Sao Paulo lietadlo MD11 pristalo štvrtého mája krátko po šiestej hodine ráno. Mahagónovú rakvu zahalenú do štátnej vlajky potom naložili na hasičské auto a za čestného sprievodu formácie policajtov na motorkách a čestnej stráže previezli do budovy parlamentu, kde bola dvadsaťštyri hodín vystavená na katafalku. Za tú dobu prišlo svojmu národnému hrdinovi vzdať hold asi dvestotisíc Brazílčanov, ktorým vôbec neprekážalo stáť v päťkilometrovom rade sedem hodín.
Ešte monumentálnejší bol však deň pohrebu. V uliciach sa so svojím idolom lúčilo viacej ako jeden a pol milióna ľudí a ďalšie milióny sledovali udalosť v priamom televíznom prenose! "Nikdy som nevidel plakať toľko ľudí naraz," priznal užasnutý Sennov osobný pilot, Owen O'Mahony. Ešte viac bol však prekvapený bývalý Ayrtonov spolujazdec z tímu McLaren, Rakúšan Gerhard Berger. "Celé sa to vymykalo môjmu chápaniu. Jeden a pol milióna ľudí v uliciach, všade okolo stovky vojakov, stíhačky nad hlavami, helikoptéry. Vyzeralo to ako pohreb amerického prezidenta. V jednu chvíľu mi dokonca napadlo, že Ayrton to zhora pozoruje a rozčuľuje sa, keď sa čo len jediný človek pohne nesprávnym smerom. Organizácia pohrebu bola tak neuveriteľná, akoby to všetko riadil sám. Neuveriteľní boli aj jeho rodičia. Zvyčajne sa predsa na pohreb chodí v čiernom, no Ayrtonova mama si obliekla biely kostým a otec, hoci bolo vidieť, že nesmierne trpí, bol na svojho syna neskutočne hrdý. Bolo to, ako keď niekoho stratíte vo vojne. Taká zvláštna zmes smútku a hrdosti. Bol to nezabudnuteľný deň." Čestnú stráž vedľa katafalku stáli okrem Bergera aj ďalší piloti F1. Prišli Jackie Stewart, Alain Prost, Michele Alboreto, Damon Hill, Johnny Herbert, Roberto Moreno, Pedro Lamy, Rubens Barrichello, Hans Joakim Stuck, Thierry Boutsen, Derek Warwick, Emerson, Wilson i Christian Fitipaldi. Neželanou osobou bol však Bernie Ecclestone, ktorého rodina vinila za netaktné správanie sa v Imole. Zo šéfov tímov F1 nechýbali Ken Tyrrell, Ron Dennis a Frank Williams. Prekvapivo sa však na poslednej rozlúčke so Sennom neobjavili Nigel Mansell, Michael Schumacher ani Nelson Piquet. "Nikdy som nemal rád pohreby," otvorene hovoril trojnásobný šampión a Sennov krajan Piquet, ktorý s Ayrtonom veľké kamarátstvo nikdy nepestoval. "Nechcel som tiež vyzerať ako Prost, ktorý predstieral, že bol Sennovým priateľom, no počas celej kariéry proti nemu bojoval." Malý Francúz sa však bránil: "V určitej dobe sme boli nepriatelia. Zároveň sme však k sebe mali vždy blízko, lebo sme bojovali jeden proti druhému. Čím dlhšie to trvalo, tým viacej nás to zväzovalo. Desať rokov to bol súboj Prost - Senna. Odteraz je tu však iba Prost. Odchodom Ayrtona akoby som stratil polovicu svojej kariéry." Ťažko povedať nakoľko to bolo skutočne úprimné. Pravdou však je, že krátko pred Sennovou smrťou sa ich vzťahy ozaj zlepšili. Neúčasť na Sennovom pohrebe sa vždy vyčítala aj Schumacherovi, ktorý neskôr verejne priznal, že ho to mrzí, no mal obavy, aby ho brazílski fanúšikovia nepovažovali za spoluvinníka nehody. Pred desiatimi rokmi však jeho názory zneli inak. "Nie som typom človeka, ktorý musí chodiť do kostola, aby ukázal svoju vieru. Hlboký zármutok dokážem prežiť aj bez účasti na pohrebe. Svoj postoj nezmením len preto, že si niekto myslí, že som tam ako hlavný súper v boji o titul mal byť." Smútočný obrad za účasti asi päťsto priateľov a členov rodiny trval asi polhodinu a okrem kňaza poslednú reč nad bratovým hrobom predniesla Ayrtonova staršia sestra Viviane. "Boh dal môjmu bratovi poslanie a moja rodina je hlboko dojatá tým, že netušila, ako vrúcne ho ľudia milovali. Niektorí z nich chodia bosí, iní sa zasa obliekajú do hodvábu, no aj tak ich Ayrton všetkých zjednotil. Dokonca aj svojou smrťou." Svoju emotívnu reč Viviane zakončila bratovým víťazným gestom zdvihnutej pravice a zvolaním 'Zbohom Senna!' Brazílčan bol pochovaný na pravé poludnie na cintoríne v parku Cemiterio de Morumbi a jeho hrob leží v upravenej tráve pod číslom jedenásť v sektore sedem, blok pätnásť. Osadený je iba nenápadnou malou mosadznou tabuľou s nápisom: Ayrton Senna da Silva 21. 3. 1960 1. 5. 1994 Nade pode me separar do amor de Deus (Nič ma nemôže oddeliť od božej lásky).
Ayrton Senna
Mal šťastie, že sa narodil v dobre situovanej rodine, ktorá sa časom zaradila medzi najbohatšie v krajine. Už od štyroch rokov mu tak otec mohol doprial radosť z vozenia sa na motokáre a budúci šampión to poriadne využíval. O tri roky neskôr potom Ayrton jazdil po plantážach svojich príbuzných na starom džípe a nepohrdol ani traktorom. Z týchto skúseností ťažil už ako osemročný na svojich prvých víťazných pretekoch motokár a čoskoro na to začal chodiť trénovať jazdu na motokáre na okruh v Interlagose, ktorý je vzdialený asi päťdesiat kilometrov od rodičovského domu. Po škole, ak to okolnosti dovoľovali, ho rodinný šofér viezol na Interlagos, kde Ayrton trénoval na preteky, ktoré sa jazdili cez víkend. Ako trinásťročný sa prihlásil za člena autoklubu v Lape a pomaly odsúval školu na vedľajšiu koľaj. To sa rodičom pochopiteľne nepáčilo. Otec chcel mať zo syna nástupcu v rodinnom podniku a plánoval Ayrtonovi štúdium práva alebo ekonómie. Senna kvôli otcovi chvíľu aj študoval, no po úspechoch za volantom sa na školu vykašľal. V rokoch 1977, 78 sa stal motokárovým majstrom Južnej Ameriky. V roku 1980 získal titul vicemajstra sveta. V tom čase si však už v Európe vyskúšal Formulu Ford v tíme Ralfa Firmana a v sezóne 81 zvíťazil v dvanástich závodoch zo dvadsiatich. Ešte lepší však bol rok 1982, keď vyhral dvadsaťjeden pretekov (z 28 štartov) a stal sa nielen anglickým, ale
aj európskym šampiónom F2000. V sezóne 1983 následne absolvoval posledný krok pred vstupom do F1. V britskom šampionáte F3 vyhral dvanásť z dvadsiatich pretekov a dostal pozvánku do kokpitu F1. Prvý sa ozval Frank Williams, ktorý mladého Brazílčana pozval na testovanie. Neskôr Ayrton otestoval aj McLaren, no debut absolvoval v inom tíme.
Preteky formuly jeden
Stali sa Sennovou súčasťou od roku 1984, keď dostal ponuku od tímu Toleman (neskôr Benetton). Ayrton sa za dôveru odmenil ziskom bodu už v druhom závode v Južnej Afrike a všetkých priam šokoval drzou, no účinnou jazdou v Monte Carle, kde vyjazdil prekvapivé druhé miesto za (v tom čase už uznávaným) Prostom. Do konca sezóny potom na stupňoch víťazov stál ešte dvakrát, za dve tretie miesta a debut bilancoval výborným deviatym miestom v šampionáte! V rokoch 1985-87 presedlal do tímu Lotus, kde vyjazdil šesť víťazstiev a dostal sa do hľadáčika Rona Dennisa, ktorého tím McLaren v tej dobe stál na začiatku podobnej série, akú dnes predvádza stajňa Ferrari. Senna s Prostom potom vytvorili najúspešnejšiu tímovú dvojicu v histórii F1, ktorá bola v rokoch 1988 a 89 absolútne neporaziteľná. Dva výrazné osobnosti sa však v jednom tíme dlho nezniesli a Prost v roku 1990 odišiel k tímu Ferrari. Senna to využil a k titulu z roku 1988 pridal aj tituly za sezóny 1990 a 91. Od roku 1992 však prišla éra tímu Williams a tak ani Ayrton, ak chcel naďalej víťaziť, nemohol inak, než presedlať k Frankovi Williamsovi. Stalo sa tak po šiestich rokoch v McLarene, začiatkom sezóny 1994.
Život hviezdy
Introvertný Senna si nezvykal na to ľahko. V Brazílii bol absolútnou legendou, ktorá stelesňovala správneho Brazílčana. Prehnaný záujem menej korektných médií však senzitívnemu Sennovi veľmi nevyhovoval. Zázemie mu v takýchto chvíľach vždy poskytla rodina. Ayrton najradšej relaxoval na pláži Angra dos Reis, juhozápadne od Rio de Janeira, kde mal dom. Druhým obľúbeným miestom bola potom rodinná farma neďaleko mesta Tatui, kde si nechal vybudovať motokárovú dráhu a vo voľnom čase tu do tajov pretekania zaúčal synovca Bruna (mimochodom, Bruno má dnes 20 rokov a konečne dostal od rodiny povolenie začať pretekať). Zaujímavé je, že Senna bol v mladosti osem mesiacov ženatý s priateľkou z detstva. Ich vzťah však nevydržal ani začiatok európskej kariéry. O nejaký čas neskôr sa potom Ayrton zaľúbil do nemenovanej brazílskej televíznej moderátorky, ktorú si však začiatkom deväťdesiatych rokov vzal za manželku futbalista Pelé. Senna má jedno nemanželské dieťa (dcéru Victoriu nar. 1993) s modelkou Playboya, Marcellou Praddovou, čo rodinu veľmi nepotešilo. Rovnaký postoj však rodina zaujala aj k jeho poslednej priateľke, Adriane Galisteu, s ktorou dokonca uvažovali o spoločnom živote. Ayrton Senna bol pedantne puntičkársky typ, ktorý si vždy vedel všetko naplánovať a zrealizovať. Samozrejme, že po tridsiatke začal uvažovať aj o dobe po skončení kariéry závodníka a investoval svoje peniaze do rôznych obchodných aktivít. V novembri 1993 sa dokonca stal generálnym importérom nemeckých vozidiel pre Brazíliu a celú Južnú Ameriku. Po jeho smrti správu nad vskutku veľkým majetkom prevzala rodina a sestra Viviane vedie Nadáciu Ayrtona Sennu, ktorá sa venuje nielen hľadaniu nových talentov, ale podporuje aj rôzne vzdelávacie a sociálne programy.
Ayrton Senna da Silva
* 20. marca 1960
+ 1. mája 1994
Trojnásobný majster sveta F1 z rokov 1988, 1990, 1991
Počet štartov F1: 161
Počet víťazstiev : 41
Počet bodov : 614
Počet Pole position : 65
Počet najrýchlejších kôl : 19
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
