vo vás evokuje tento dátum? Opýtali sme sa niekoľkých známych slovenských osobností.
"Čeky" sledoval prvomájové sprievody cez dedov ruský periskop
"Prvý máj vo mne evokuje najmä detstvo a vynikajúco strávené doobedie pochodujúc v lampiónovom sprievode. Akurát mám pri tomto sviatku vždy na vedomí, že krátko na to, tretieho mája, je výročie smrti môjho otca. Takže po veselom období prichádza obdobie nostalgie, kedy moje najčastejšie intenzívne myšlienky patria práve jemu," priznáva klavirista Marián Čekovský a vzápätí zaspomína:
"Môj dedko bol vojak a mal vojenský periskop. No a keď bol prvý máj, brávali sme si ho a pozerali cezeň na ľudí. Museli sme sa s ním ale skrývať, nesmelo nás byť vidno, ináč by nás za to boli zavreli. Pamätám sa, ako som sa od tribúny vždy rýchlo ponáhľal k dedkovi, aby som cez ten starý ruský periskop mohol pozorovať všetky tie zázraky, ktoré sa producírovali v sprievode," spomína Marián, ktorý sa v Humennom, kde vyrastal, zúčastňoval prvomájových akcií pravidelne, keďže v malom meste každý o každom vždy všetko vedel.
"Prvý máj je pre mňa tiež znakom, že jar je už celá tu, sobotu preto strávim pravdepodobne so svojou rodinkou," dokončí muzikant.
Tibor "Apa" Egry vypil na prvého mája svoje prvé pivo
"Čo vo mne evokuje prvý máj? Že začínajú kvitnúť orgovány," reaguje riaditeľ košického OkeyTop rádia Tibor "Apa" Egry. "A ako druhá vec sa mi hneď vybavujú tie hnusné sprievody, ktoré sme zakaždým museli povinne absolvovať," pokračuje.
"Nemám na to dobré spomienky, museli sme tam byť vždy nahodení, bolo strašne teplo a celé to bolo priveľmi násilné. Chodieval som tam už ako školopovinný, to nás učiteľky strážili ako hadov, no na strednej škole sa nám už podarilo s partiou 'odtrhnúť' a práve vtedy som vypil svoje prvé pivo. Bolo to vo vtedajšej krčme, ktorá je teraz prerobená na nóbl reštauráciu - U 12 apoštolov," smeje sa Tibor Egry.
Podľa jeho slov bolo v ten deň na ulici všetkého dostatok. Párky, pivo, nanuky...
"...a tie šialené žlté a červené malinovky po sedemdesiat halierov. Boli v priesvitných vrecúškach a prepichovali sa slamkou. Zakaždým boli teplé ako moč, no strašné," spomína Tibor, ktorý by už rozhodne "veselosť" časov zašlých vracať nechcel.
"Teraz beriem máj ako mesiac, keď sa príroda prebúdza k lepšiemu, navyše ideme do EÚ, je to teda o to viac okorenené. Pri tejto príležitosti chystám majáles a v sobotu, na prvého mája hrám večer na svadbe svojho kamaráta," uzavrie DJ Apa.
Kvôli heslu mal Karol Kevický problémy
Šéfovi operného súboru Štátneho divadla Karolovi Kevickému sa vybaví pri slove máj lasky čas a ešte sa vraj vždy postaví do dažďa, aby vyrástol. Spomína si aj na niekdajšie prvomájové sprievody.
"Dostal som pokarhanie, lebo sme kričali: 'So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy viac', takže som kvôli tomu mali problémy. Robili sme si psinu a, bohužiaľ, to počuli aj potentáti a bolo zle. Inak nemám žiadne špeciálne májové zážitky. Na prvého mája nás, konzervatoristov, väčšinou vyhnali do dychovky hrávať pochody a podobné hlúposti."
Dušan Baláž si prvý máj spája so spišskými párkami
Výtvarník a galerista Dušan Baláž si pri slove prvý máj predstaví úplne prozaicky spišské párky.
"Býval som na Komenského ulici v Košiciach a prvé stánky začali stavať ráno pred šiestou. Takže som vstával skoro ráno, neprekážal mi ani studený prvý máj a vyrážal som do ulíc za párkami. Vtedy sa totiž nedali kúpiť nikde inde. A nebol som sám. Kolega Štefan Roskoványi, ktorý býval na Námestí Maratónu mieru, mal rovnakú záľubu. Pamätám sa, že v divadelnom klube, kde sme vždy po sprievode skončili, sme sa s Pištom bavili, kto koľko kúpil. On vždy krátke a ja dlhé. Vždy sa stretávala partia umelcov, herci, maliari, nechýbal ani Michal Čičvák, a začali sme oslavovať. Lebo dovtedy sme museli čakať, kedy začnú nalievať. Doobeda bol totiž zákaz predaja alkoholu. My sme sa však zásobili dopredu. Každý mal v náprsnom vrecku ploskačku. Kedysi mali dokonca šikovné bakelitové vrchnáčiky, ktoré slúžili ako štamprelíky, aby sme si mohli priťuknúť takto načierno. Vtedy sa to totiž prísne kontrolovalo. Keď nás po záverečnej vyhodili z divadelného klubu, končili sme v Klube architektov. Takže takto sme vždy dooslavovali komunistický prvý máj. Bohémsky."
Dana Košická oslávi tentoraz Sviatok práce pílením dreva
"Keď sa povie 1. máj, hneď vidím kvety, rozkvitnuté záhrady, stromy a, samozrejme, aj prvomájový sprievod. Som totiž dieťaťom socializmu, takže 1. máj, to sú pre mňa pionieri a manifestácie," smeje sa herečka Štátneho divadla Košice Dana Košická, ktorá však mala k tomuto sviatku vždy pozitívny vzťah. Znamenal totiž, že sa "uleje" zo školy a bude mať voľno.
"Z jedného konkrétneho sprievodu mám aj špeciálny zážitok. Keďže som chodila na športovú školu a behala som vrcholovo na lyžiach, tak sme ako športový oddiel chodili do sprievodu na kolieskových lyžiach. Keď však skončil hlavný sprievod, šli sme vždy blbnúť a v rámci toho sme sa na tých lyžiach spúšťali a súťažili, kto ďalej dôjde. A ja som sa spustila tak rýchlo, že som si rozbila celé koleno. Doteraz tam mám zarastené kamienky. Takže mám aj takúto spomienku - dobité koleno, pre ktoré veľmi nenosím minisukne."
Začiatok mája D. Košickú fascinuje aj kvôli farbám, ktorými už v tom období hýri príroda. Keďže býva v domčeku, kde je obklopená stromami, vie sa dlho kochať pohľadom na ne. "Je to všetko až gýčovito pekné. Nádhera," nadchýna sa herečka, ktorá tento rok Sviatok práce oslávi prácou. "Priniesli nám fúru dreva a keďže je to jediný deň, kedy nemusím ísť do práce, budeme píliť a rúbať drevo. Celkom príjemná relaxačná činnosť, po ktorej sa asi dva dni nemôžem postaviť," dodáva Dana Košická.
Aneta Parišková zjedla na 1. mája karafiát
Pre markizácku moderátorku Anetu Pariškovú je prvý máj spojený s mnohými vecami - aktuálne so vstupom do Európskej únie, s myšlienkou na to, že ešte musí rýchlo kúpiť darček pre svojho ocka, ktorý má o deň neskôr narodeniny a aj so spomienkou na prvomájové sprievody. "Ako dieťa som to síce vnímala inak, ale viem, že otec nám vždy vravel, že je to niečo ponižujúce a zlé," spomína si Aneta, ktorá istý prvý máj "oslávila" jedením karafiátu. "Pamätám si, že som tam tými troma karafiátmi mávala a že som ich vlastne mala dať nejakému človeku, ktorý však dve hodiny meškal. Keďže som sa ráno nestihla naraňajkovať a strašne mi škvŕkalo v žalúdku, začala som ten kvet jesť ako šalát. Spolužiaci sa na tom strašne smiali, tak som ho pre zábavu dojedla celý," smeje sa Aneta.
Tá tentokrát 1. máj strávi spolu so svojím priateľom. "Ešte neviem kde a ani neviem, či budeme hľadať nejakú rozkvitnutú čerešňu, ale podstatné je, že budeme spolu." Takže aj vstup do EÚ si A. Parišková vychutná v súkromí, na masovú oslavu sa vraj rozhodne nechystá.
Autor: ato, hra, las
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
