zjednocujúcim kontinent po desaťročiach studenej vojny. Od Atlantiku po Pobaltie a Stredozemie sa státisíce ľudí zhromaždili na slávnostiach pod otvoreným nebom, koncertoch a pohraničných stretnutiach v čase, keď politickí lídri 15 rokov po páde Berlínskeho múra vítali konečné uzavretie východno
"Dámy a páni, píšeme dejiny. Dnes sa náš sen stáva realitou. Poľsko sa vracia do európskej rodiny," povedal poľský prezident Aleksander Kwasniewski davu v centre Varšavy pri polnočnom slávnostnom vztýčení vlajky. Odhadovaných 100n 000 ľudí zaplavilo centrum Budapešti, kde o polnoci spustili veľké presýpacie hodiny ako "symbol nového letopočtu".
V Prahe či Vilniuse rozšírenie EÚ oslavovali desaťtisícové davy. Rozšírenie EÚ nadobudlo účinnosť oficiálne o polnoci SELČ, bývalé sovietske republiky - Estónsko, Litva a Lotyšsko, ho spolu s gréckou časťou Cypru začali oslavovať už o hodinu skôr, čím využili časový posun oproti prevažnej časti zvyšku pevninskej Európy.
Súčasná predsednícka krajina únie Írsko usporiadalo v metropole Dublin pôsobivý ohňostroj. Najväčšie tohtoročné predstavenie svojho druhu v Európe, vytvorené z 2 000 ton pyrotechniky, si prišlo do dublinského zálivu pozrieť 50 000 divákov. V sobotu pricestujú do Írska v rámci Dňa vítania nových členov predstavitelia európskych štátov.
Európski lídri v posledných dňoch pred parlamentmi a v médiách vítali rozšírenie EÚ ako historický úspech, no snažili sa tiež zmierňovať obavy z nákladnosti tohto procesu a nastávajúcich výziev. Aspoň na jednu noc si však únia dala prestávku od obvyklých sporov o peniaze, moc či rybárske kvóty. Práve tak, ako zmierenie medzi Francúzskom a Nemeckom pripravilo cestu pre vznik EÚ, rozšírenie korunuje úsilie Poľska a Nemecka prekonať ťažkú minulosť. Berlín a Varšava boli symbolicky spojené živým koncertom. O polnoci si na moste cez hraničnú rieku Odru medzi Frankfurtom nad Odrou a Slubicami podali ruky a objali sa šéfovia diplomacií oboch krajín Joschka Fischer a Wlodzimierz Cimoszewicz. Za tónov európskej hymny a pod ohňostrojom nadšenie neskrývali obyvatelia oboch miest. "Toto je historický moment, keď si naše dve krajiny, počas mnohých storočí tak často nepriatelia, konečne môžu podať ruky v radostnom priateľstve," uviedol viditeľne dojatý Fischer. V Slubiciach si pripíjali pivom za 50 euro centov, zo západného brehu nových poľských priateľov zdravili zdvihnutím nemeckého piva - za vyše euro za pohár. Televízni komentátori poznamenali, že poľská strana je nápadne veselšia, možno práve vďaka cenovému rozdielu. Pri berlínskej Brandenburskej bráne sa tisíce ľudí zhromaždili na slávnosti s vystúpeniami a ponukou jedál z desiatich pristupujúcich krajín. Niekoľko ulíc ďalej sa konal galavečer v Nemeckom štátnom divadle. O polnoci si účastníci pozreli ohňostroj a vypočuli zborovú Beethovenovu Ódu na radosť.
Komunisti medzitým pochodovali na protest proti podľa nich kapitalistickému obsadeniu bývalej komunistickej východnej Európy. V meste Zittau, kde sa stretávajú hranice Nemecka, Poľska a Českej republiky, prišli tisíce ľudí na pouličnú oslavu predznamenávajúcu dlhý víkend osláv nepoznajúcich hranice.
Hlavným rečníkom tu bol v piatok večer bývalý nemecký kancelár Helmut Kohl. "Toto je naplnenie sna, ktorý sa začal perestrojkou v Moskve pred takmer 20 rokmi a ktorého korene boli v páde Berlínskeho múra v roku 1989," uviedol Kohl a so slzami v očiach dodal, že ide skutočne o moment pre veľkú radosť.
Popri oficiálnej pompe a pouličných slávnostiach sa konalo mnoho netradičných osláv. Litovčania rozsvietili svetlá po celej krajine, aby z nej urobili "najjasnejší bod Európy" žiariaci na satelitných záberoch.
V Estónsku, ktoré sa rozhodlo oslavovať ekologicky, vysadilo 20 000 dobrovoľníkov v sobotu milión stromov.
Autor: Varšava/Budapešť/Vilnius/Valletta/Berlín/Dublin (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
