Marianna KUPCOVÁ

V sobotu 1. mája sa občania Slovenska zobudili v Európe, i keď z domu nevytiahli ani päty. Netreba snáď vysvetľovať o čo ide, hoci mnohí ešte nie sú v obraze po bujarom vítaní vstupu do Európskej únie. Niečo sa im síce marí o modrej zástave so žltými hviezdičkami, ale to je zatiaľ asi všetko. Preto sme sa obrátili na najpovolanejších z povolaných, aby sa s čitateľmi Korzára podelili o svoje prvé dojmy a vízie do najbližších rokov. Ako prvého sme telefonicky zastihli bývalého predsedu vlády a predsedu KDH Jána Čarnogurského. Ten už - ani nie rok po páde Železnej opony - v októbri 1990 - sníval o vlastnej slovenskej hviezdičke. Vždy som hovoril, že do únie nemôžeme ísť ako Československo, lebo tak by Slovensko nemalo vlastnú hviezdičku a stoličku. Vlastnú hviezdičku síce nemáme, lebo tú sme položili na oltár vlasti. Nech je Pánboh s nami a Vatikán tiež. Moja vízia sa týka najmä mojich drahých priateľov spoza východnej hranice. Pevne verím a dúfam, že sa s mojimi drahými bratmi Rusmi znova stretneme v zjednotenej Európe. Po deblokácii ruských dlhov, likvidácii ruskej mafie a vysunutia hraníc Európy až po Ďaleký východ už ani tejto mojej vízií nič nebude stáť v ceste. Do vily Elektra sme sa dlho nevedeli dovolať. Náš dobre informovaný zdroj, ktorý má od prezidentských volieb svoje vysunuté pracovisko za jedným väčším kriakom v Trenčianskych Tepliciach, denne hlásil iba pohyb televíznych kamier, ktorými je Elektra obsypaná. Až v posledný aprílový deň sa do areálu Elektry začal vracať život a dokonca domáci pán sa vyzliekol z prepotených teplákov. Náš zdroj následne zaznamenal čiernu limuzínu s českou prezidentskou štandardou na svojej kapote. Podľa jeho slov pán domu a ĽS-HZDS doslova vytiahol z limuzíny Václava Klausa, mocne ho privinul na svoju mužnú hruď, a tak dlho ho stískal, až sa Vaškovi číslo dva zahmlili okuliare. Potom ho voviedol do vily, a tým sa novinársky úlovok pre náš zdroj v ten deň skončil. Po dlhých hodinách sa však brána otvorila a obaja kamaráti vyšli na dvor pokochať sa v kráse prostredia vily. Náš zdroj sa nedal zastaviť ani kamerami, psami ani bodyguardami, ani členmi rodinnej suity a vrhol sa pred oboch politikov so slovami: Pán Mečiar, tvrdnem pod tým kríkom už niekoľko dní. Buďte konečne aj vy Európan a dovoľte mi konať svoju prácu, zaprosil náš zdroj. Médiá nemám rád, stále mi ubližujú a preto si pred nimi pískam. Neviem síce čo, ale to na veci nič nemení. Aj tak som lepší ako ten zradca Gašparovič. Ja na neho veľa viem, ale nepoviem. Ale aj on vie veľa o mne, ale tiež nepovie. A vôbec, v HZDS všetci o sebe navzájom veľa vieme, ale nepovieme. Niečo som síce povedal Billovi Clintonovi, ale ten je môj naozajstný kamoš. Tak ako tuto Vašek. Spolu sme všetko vymysleli, rozkrájali a rozdelili a pritom luhali. Ale hlavný je cieľ, nie? A čo sa týka mojej vízie? Moja vízia je taká, že to všetko padne. S Vaškom sme zajedno. To, čo sme rozdelili, ani boh nespojí. Ja som nepodal ruku Gašparovičovi a Únii ju podám iba za pískania. Tu Vašek nevyvesí na svoj hrad zástavu únie. Mňa o hrad obrali, takže musím aspoň ruku podať, ale pritom si budem pískať. A teraz už marš z mojej Elektry, deti ju ešte nevyplatili. Oslavy vstupu Slovenska do EÚ neboli oproti ostatným štátom také veľkolepé. Bolo to rozumné rozhodnutie vlády, veď peniaze na rozhadzovanie nemáme a keby aj, prebujnelý štátny aparát si žiada svoje a navyše aj tučné odmeny a prémie. Na tomto mieste treba povedať, že oni sú v Európskej únii už dávno, podobne ako mnohí naši kvázipodnikatelia a im podobní špekulanti. Podarilo sa nám osloviť jedného z nich, sľúbili sme mu však (samozrejme pod hrozbou straty mikrofónu i niečoho iného), že nevytlačíme ani jeho iniciály. My, slovenskí podnikatelia, môžeme hrdo vstúpiť do Európy. Pozrite sa na tých úbožiakov trebárs v Rakúsku či Nemecku. Vozia sa na takých limuzínach ako my? Majú také obrovské domiská s vysokými plotmi ako my? Kupujú si ich detičky zo svojho vreckového len tak autiak alebo motorku, aby bola medzi kamarátmi sranda? Kupujú si ich drahé polovičky nohavičky za 50-tisíc za kus? No vidíte. Národ