zastupiteľstva. Asi si povedali, že sa nedajú zahanbiť - čo sú horší? Všetkých predsa odkojili tie isté rodné strany. A všetci máme ústavné právo na "dôstojnú životnú úroveň".
A tak si nadeľovali: Päťtisíc sedemsto mesačne (rozumej za jednodennú posiedku) pre členov "parlamentu" a 97 litrov primátorovi Trebuľovi. A keďže životné náklady v EÚ sa údajne zvýšia, nasekali si aj mimoriadne odmeny - 9 tisíc na hlavu. Fantázia - odmeny. Za čo? Kradmou rukou uchmatnú všetko, čo príležitosť núka. Akých sme si ich zvolili, takých ich máme. Keď nie sú Vianoce, dobrý je aj vstup do únie.
Právne je všetko v poriadku. Drancovanie mestských a obecných rozpočtov na súkromné účty a účely pod hlavičkou tzv. odmien umožňuje zákon. Ten o Košiciach ešte nie je najhorší - podľa zákona o obecnom zriadení sa môže stať, že celý rozpočet dediny padne na plat starostu. Aj sa to stáva. Ak abstrahujeme od rôznych balastov o "priblížení demokracie", "službe občanom" a pod., nedá sa ubrániť dojmu, že samosprávu vymysleli len preto, aby istá kasta spoluobčanov, ktorá sa tvári, že jej ide o službu obci, si mohla zabezpečiť životnú úroveň, ktorú by nikdy nedosiahla, keby sa živila - prácou. Nemusí to platiť univerzálne, v prípade Košíc však stopercentne. Od mestských častí, cez mesto po kraj všade to isté - ulakomia sa na cudzie peniaze bez hanby v tele. V poriadku - v princípe je to chyba občanov. Umožňuje to zákon, ktorý nikto nerozporuje, a my sami, ktorí ich opätovne volíme.
Košice sú vskutku excelentný prípad. Prepili a prehýrili sa tu neskutočné peniaze, komunálna správa urobila z mesta najvykričanejšieho dlžníka na Slovensku, ktorému sa každý smeje. Sme na hanbu sveta a Európskej únie. Keby Košice bola firma, už trikrát ju rozoberú exekútori. Poslanci, čo úradovali za Schustera, by boli bezdomovci. Dnešných to nezaujíma - akoby dlh neniesli na bedrách tí istí občania. Nevzrušuje ich ani to, že obvineniam z korupcie a sprenevery čelia dvaja z mestskej filiálky SDKÚ.
Predseda klubu Laskovský však pýta ešte aj - laptopy! Lebo - a teraz pozor - chce ušetriť magistrátu náklady na kopírovanie materiálov, ktoré schvaľujú. To azda nie je pravda. Viete čo - neschvaľujte radšej nič. Bude to lacnejšie.
Načisto neuveriteľné. Oni nemajú kvapku súdnosti a takej základnej empatie. V meste, kde funkcionári samosprávy lietajú po vyšetrovacích väzbách, by normálni poslanci o odmenách ani nepípli. V meste, kde sa vopred vie o víťazoch "verejných súťaží", ktoré sa vypisujú bez finančného krytia, by zodpovední za tento stav mali čušať ako vši. A skákať od radosti ako blchy, že polícia stíha zatiaľ ísť len po veľkých kauzách. Nie - im treba ešte laptopy. Takéto drzosti si môžu dovoliť len preto, lebo my - občania - sme mamľasi.
A čo je malebné - skúste spomenúť slovo kontrola. S decentralizáciou idú dole desiatky miliárd, ktoré budú priamym príjmom obcí, miest a VÚC. Ale právomoc NKÚ či - nedajbože - ministerstva financií vykonávať kontrolu odmietajú ako útok na nezávislosť samospráv. A pod dirigentskou paličkou ZMOS-u a jeho predsedu si neodňateľné právo na rozkrádanie aj vylobujú. Tam smerujeme a dedukcia je triviálna: Ak si poslanci, ktorí nič nedokázali a nič dobrého neurobili, len sa priamo či nepriamo podpísali pod finančným kolapsom mesta, dokážu za bieleho dňa ZA NIČ priznať tisícové odmeny a ešte pýtať laptopy, čoho môžu byť schopní pod rúškom noci a bez kontroly?
Platy politikov sú zradné piesky a nevďačná téma, lebo hrozí obvinenie z lacného populizmu. Ujasnime si ale jedno - mestskí poslanci nie sú ani politici, ich úväzok a miera zodpovednosti nezakladá iné nároky, ako ľubovoľná záujmová činnosť vo voľnom čase. Keby od zajtra neboli, nič z Košíc neubudne. Skôr naopak. Mestá veľkosti KE mávajú v zahraničí bežne 20 - 30 zastupiteľov. Inštitút odmeny za vykonanú prácu do samospráv z princípu nepatrí. (Trochu iná vec je zvýšenie pre primátora - môžeme viesť diskusiu, či si za plný úväzok stotisíc zaslúži alebo nie. V slovenských reláciách sotva - na rovnakej úrovni sú ministri.)
Netreba nikomu závidieť - nech každý zarába, koľko vládze. Ale - ZARÁBA. Od tejto definície je na tisíce míľ vzdialené rozoberanie verejných peňazí sviatočnými návštevníkmi bieleho domu, ktorí ešte viac škodia ako pomáhajú. Nenásytnosť týchto ľudí je neznesiteľná. Treba to rozohnať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
