spomíname naň zväčša zábavnými retro akciami. Ulice miest a obcí, plné ľudí mávajúcich z krepového papiera zhotovenými mávatkami vo farbách trikolóry a páni s kamenným pohľadom stojaci na červenej tribúne, to je obraz doby nie tak minulej. Po prvom máji 2004 sa to vo väčšine miest a obcí zmení. Červené tribúny vymenia železné skelety v živšej modro-žltej farbe a kedysi tí istí páni s kamennými tvárami teraz poučení image makerami, budú ukazovať svoj starostlivo prerobený chrup a dokonalý úsmev.
Prvý máj po pätnástich rokoch znova dostane "nový šat" a význam. Bola to tvrdá práca, dostať sa až sem a páni v Európskej únii to dobre vedia. A tak výber termínu prijatia väčšinou tzv. postkomunistických krajín do Európskej únie nebol s najväčšou pravdepodobnosťou náhodou.
A čo nám vlastne vstup do EÚ prináša, resp. berie, mohla by znieť otázka diletanta. Veď sa o tejto téme popísali už celé štósy papiera a ak by sa jednej triede na základnej škole podarilo všetko nazhromaždiť, určite by s takýmto množstvom vyhrali aj celoslovenský zber. Ale len pre istotu, ak by sa predsa len nejaký diletant našiel - veď ešte jeden hárok papiera hádam táto téma zvládne. Ako pri všetkom aj tu nachádzame dve strany jednej mince, zatiaľ nie eura, ale slovenskej koruny.
Nachádzame samozrejme výhody, ako aj nevýhody vstupu do tohto v súčasnosti už takmer celoeurópskeho spoločenstva. Slovenskej mentalite, ako aj časti, s prepáčením, zodpovednejšej žurnalistickej obce, sa však viac pozdávajú informácie o nevýhodách nášho prístupu. Veď superlatívmi sme boli "bombardovaní" hlavne pred referendom o vstupe dostatočne. Čo je však horšie, naši starší "bratia" (pred 1. májom 2004 už členské štáty EÚ), nás trochu podviedli. Zabudli nás informovať napríklad o pripravovanej legislatíve v otázkach voľného pohybu tovaru a osôb (pracovných síl), ktorý pôvodne patril k neodškriepiteľným výhodám. Je len na škodu (našu) veci, že vo väčšine prípadov sa bude jednať len o pohyb osôb v rámci zoznamovania sa s kultúrou našich európskych partnerov a nie o pohyb na pracovnom trhu.
Aj s tovarom to vyzerá neradostne. Stúpajúce ceny väčšiny produktov s normami stanoveným tvarom a veľkosťou sa stali tiež až dodatočnou informáciou. Ale dosť už bolo pesimizmu v dobe osláv. Veď sa nám, mladým ľuďom, otvárajú nové dimenzie. Môžeme sa rozhodnúť študovať na ktorejkoľvek vysokej škole, ako rovnoprávni členovia "európskej rodiny". Dokonca, čuduj sa človeče, svetu budeme môcť rovnoprávne platiť školné a potom nerovnoprávne na základe prechodných období, nepracovať v členských štátoch. Nevnímate to ako výhodu a naplnenie základnej myšlienky, z ktorej vychádza sociálno-demokratická, rovnoprávna a ku všetkým členom spravodlivá Európska únia?
Proces prístupu sa ukončil, je nezvrátiteľný, stalo sa - znelo by konštatovanie euroskeptika a možno aj z prvotnej radostnej eufórie sklamaného občana. Vie, že inak to asi nešlo. Byť čiernym miestom v strede Európy? To by nám asi budúca generácia neodpustila.
Autor: Peter Wolský
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
