Andrea (17): "Školskú jedáleň som navštevovala 2 a pol roka, keďže som nemala možnosť najesť sa niekde inde. Tento rok som sa odhlásila, síce kvôli zdravotným dôvodom, ale aj tak som o tom uvažovala už dlhšiu dobu. Nikdy som sa poriadne v škole nenajedla, lebo mi tie jedlá vôbec nechutili, a tak som prišla domov vždy hladná. Porcie sa mi zdali malé, kombinácie jedál mi nesedeli a ešte to bolo aj slabo ochutené. Najviac mi však nechutili mastné polievky v tých hnusných hrnčekoch. Jediné, čo som ešte mala rada bol rezník so šalátom, ale ten býval za mojej éry len zriedkavo. Peniaze za obed som vlastne vyhadzovala do vzduchu, keďže som celý obed nechala kuchárkam."
Maťo (19): "V škole sa stravujem už od ZŠ, lebo rodičia
sú zaneprázdnení a nemajú čas mi navariť. Chuťovo je jedlo dobré, nesťažujem sa, akurát je toho strašne málo, a tak stihnem vyhladnúť už po ceste domov. Uvedomujem si však, že za takú cenu by som sa asi nikde lepšie nenajedol. Páči sa mi hlavne pestrosť jedál, takú by som doma určite nemal. Najviac mi chutia špagety so syrom, ale aj iné jedlá. Jediné, čo neznášam je piatková hrstková polievka, v ktorej nájdete zvyšky z celého týždňa."
Lukáš (18): "Počas celej ZŠ som sa stravoval v škole a ešte prvé dva ročníky na strednej. Prestal som chodiť na obedy, lebo som odchádzal hladný a doma som zjedol druhý obed. Teraz si radšej za tie peniaze niečo kúpim po ceste domov. Je však pravda, že mi niektoré jedlá chýbajú, napríklad pečené buchty a prívarky, ktoré doma nevaríme. V podstate v škole varili chutne, až na niektoré riedke polievky bez chuti a rezance s makom, ktoré nie sú ani sladké, ani slané."
Vincent (18): "Rodičia obedy nevaria, takže sa stravujem v školskej jedálni v podstate už od škôlky. Na ZŠ to bolo oveľa horšie, lebo sa škola zapojila do projektu 'Zdravá škola', a tak sme mali takmer každý deň jedlá z tofu, sóje a iných zdravých potravín. Na strednej škole je to už lepšie, ale podľa mňa to nie je primerané cene, ktorú platíme. Porcie by mali byť väčšie, veď sme už dospelí ľudia a z toho sa nedá najesť. Zbožňujem tie neidentifikovateľné polievky, o ktorých mám pocit, že ani kuchárky netušia, čo všetko tam je. Vedia ma ešte nadchnúť zmeny na poslednú chvíľu, keď sa človek teší na buchty a nakoniec je z toho granadír. Mňa však už po tých rokoch neprekvapí nič, moje chuťové bunky sú už natoľko vytrénované, že zjem hocičo."
Autor: Nicol ŠESTINOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
