terapeuticky pôsobiť. Väčšinu liekov dopravujeme do nášho tela zhltnutím pilulky či tablety, ďalšie lieky dostávame vo forme injekcií. Vyzerá to tak, že spôsob dopravovania účinných látok do nášho organizmu sa už v blízkej budúcnosti môže radikálne zmeniť. Vedci totiž vyvíjajú tzv. mikrorobotických doktorov, čo sú mikrominiatúrne elektronické prvky, ktoré sa budú implantovať do tela a takpovediac zvnútra organizmu liečiť rôzne choroby. Takýto mikrodoktor bude menší ako zrnko piesku a bude zahrnovať mikročip, ktorý bude sledovať a vyhodnocovať špecifické zmeny v organizme a na základe týchto údajov bude uvoľňovať do organizmu presne stanovené množstvo liečivej látky.
Prvý takýto mikrodoktor bude slúžiť na liečenie rôznych očných chorôb a vyvinuli ho profesor Baljean Dhillon, očný chirurg nemocnice v škótskom Edinburghu, a profesor mikroelektroniky Anthony Walton z edinburghskej univerzity. Do oka implantovaný mikročip bude uvoľňovať do očného pozadia liek na liečenie tzv. makulárnej degenerácie, ktorá je jednou z hlavných príčin slepoty vo vyššom veku. Touto chorobou je len v samotnom Škótsku postihnutých okolo 100 000 ľudí. Nový čip pomôže aj ľuďom, trpiacim na glaukóm, čo je choroba, spôsobená poškodením optického nervu v dôsledku nedostatočného prekrvenia. Implantovaný mikrodoktor bude schopný pomôcť aj tisíckam ľudí, ktorí trpia na diabetickú retinopatiu, pri ktorej dochádza ku krvácaniu v dôsledku zmien zásobovania sietnice krvou. "Keď zhltneme bežnú tabletku, liek sa najprv dostane do čriev a odtiaľ do krvného obehu, ktorý ho transportuje do príslušnej časti tela, napríklad do sietnice. Takýto transport liekov je však obmedzený rôznymi bariérami, akými sú napríklad membrány. Pri nakvapkaní kvapiek do oka je tiež problematické dopraviť liek do zadnej časti oka. Nová technológia bude preto veľkým krokom dopredu a pomôže zachrániť zrak tisícom ľudí," hovorí profesor Dhillon. Nové čipy budú zhotovené z kremíka alebo z plastu a pomocou mikromechanických zariadení budú na ne upevnené príslušné obvody. Na čipoch budú snímače, ktoré budú detegovať zmeny v oku. Tieto snímače poskytnú údaje inej časti čipu, z ktorej sa uvoľní presne stanovené množstvo špecifickej látky. Čipy budú vkladané do oka za lokálnej anestézie, pričom rez bude dlhý len niekoľko milimetrov, a upevnia sa na tkanivo. Profesori Dhillon a Walton dúfajú, že takýto mikrorobotický doktor sa môže na trh dostať za šesť až sedem rokov. Použitie čipov, ktoré budú dávkovať lieky priamo v organizme človeka, sa však neobmedzí len na liečbu očí. Vakis Papanastassiou, ktorý je neurochirurgom v jednej glasgowskej nemocnici, sa domnieva, že inteligentné čipy budú môcť pracovať aj priamo v ľudskom mozgu. Mohli by sa uplatniť napríklad pri liečbe Parkinsonovej choroby, pri ktorej má pacient nedostatok dopamínu. Doktor Papanastassiou povedal, že mikroelektronika by mohla nahradiť aj poškodené časti mozgových "elektrických" obvodov. "Vyzerá to ako sci-fi, ale som presvedčený, že za 5, 10 či 20 rokov to bude normálne," hovorí dr. Papanastassiou. Čipy, uvoľňujúce lieky v presnom množstve, by sa v budúcnosti mohli využívať aj na liečbu rakoviny.
Už spomenutý profesor Dhillon je aj členom tímu, ktorému sa podaril nezvyčajný objav. Tento tím zistil, že u ľudí s modrými očami sa vyskytuje vyššie riziko oslepnutia než u ľudí s hnedými očami. V hnedých očiach je totiž viac tzv. makulárneho pigmentu než v modrých a zelených očiach, a práve tento pigment spomaľuje degeneráciu strednej časti sietnici, ku ktorej dochádza vo vyššom veku. Prečo ale tieto rozdiely v množstve pigmentu existujú, nevie zatiaľ vysvetliť nikto.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
