podľa ktorých budú na internete zverejnené majetkové priznania aj predstaviteľov samosprávy a rozhodnutia príslušného výboru a v pléne o sankciách budú schvaľované nadpolovičnou väčšinou poslaneckých hlasov, a nie trojpätinovou.

Lipšic bude podľa vlastných slov pri schvaľovaní zákona v parlamente presviedčať poslancov, aby Slovensko prijalo prísnu a efektívnu verziu. "Ak chceme, aby občania bojovali proti korupcii, musia začať najskôr politici," povedal. Podľa ministra je kľúčové, aby bol návrh zákona prijatý v prísnej podobe. Oproti súčasnému stavu sa po prijatí zákona výrazne sprísnia povinnosti verejných funkcionárov a vzťahovať sa bude aj na predstaviteľov samosprávy. Súčasne sa zakotví povinnosť podávať majetkové priznania aj pre ich rodinných príslušníkov, teda manžela, manželky a neplnoleté deti, ktoré s nimi žijú v spoločnej domácnosti. Ďalej sa sprísňujú sankcie za porušenie zákona, pričom najprísnejšou bude strata mandátu.

Poslanecký návrh ústavného zákona o konflikte záujmov predložila na rokovanie vlády skupina koaličných a opozičných poslancov - Jirko Malchárek (ANO), Peter Miššík (SDKÚ), László Köteles (SMK), Pavol Minárik (KDH), Dušan Jarjabek (ĽS-HZDS), Vlastimil Ondrejka (ANO) a Ján Drgonec (ANO). Návrh zákona rozširuje počet predstaviteľov, na ktorých sa zákon vzťahuje. Týkať sa bude prezidenta, poslancov, členov vlády, sudcov Ústavného súdu SR, členov Súdnej rady, generálneho prokurátora, ombudsmana, vedenia Najvyššieho kontrolného úradu, štátnych tajomníkov, náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl SR, riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS), riaditeľov štátnych podnikov a inštitúcií, členov bankovej rady NBS, či predstaviteľov samosprávy.

Vládny návrh zákona o konflikte záujmov bol na programe januárovej schôdze parlamentu. Po prijatí viacerých pozmeňujúcich návrhoch ho však minister spravodlivosti Daniel Lipšic z rokovania stiahol kvôli podľa neho neprijateľnému zmäkčeniu právnej normy od pôvodného návrhu.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.