politickej a kultúrnej oblasti. Aj keď nemalo stálu divadelnú scénu, o čom sme písali pred týždňom, v kultúre nezaostávali, o čom svedčia hudobné a výtvarné podujatia. Do Košíc prichádzali koncertní umelci zvučných mien a na výstavy výtvarných umelcov z Košíc ich obdivovatelia z iných miest. Podľa regionálnej tlače a Havasovej tlačovej agentúry z roku 1923 tri významné podujatia prilákali do Košíc milovníkov umenia z celej Československej republiky.
Bol to koncert Ševčíkovho sláčikového kvarteta, aukcia starožitností a výstava obrazov výtvarníkov troch generácií. Koncerty boli vždy v reprezentačnom hoteli Schalkház (neskoršie Slovan). V tom čase už zmenil Schalkház majiteľa - od nemecko-maďarskej akciovej spoločnosti kúpila Moravská hypotečná banka v Brne takmer všetky účastiny asi za 4 milióny korún zásluhou bývalého ministra Staněka. Od januára r. 1924 prízemné rohové miestnosti vyčlenili na banku a pre Schalkház pripravovali plány na vytvorenie veľkého československého strediska v Košiciach. Koncert kvarteta bol jedným z najpozoruhodnejších v Košiciach v roku 1923. Štyroch umelcov Bohuslava Lhotského, Karola Procházku, Karola Moravca a Bedřicha Vašku si prišli vypočuť až z Moravy a Čiech. Boli to žiaci profesora pražského konzervatória Ševčíka, ktorí sa sformovali do tohto komorného telesa ako členovia filharmonického orchestra vo Varšave. Mali veľký úspech v Európe i v zámorí a doma boli vždy veľmi krátko. Vďaka koncertu v Poľsku prišli do Košíc.
Na aukciu starožitností, v poradí už šiestu, pripravenú Východoslovenským múzeom, pricestovali zberatelia z celej ČSR i zo zahraničia. Tieto aukcie mali dobrý zvuk a okrem súkromných zberateľov sa na nich zúčastňovali aj zástupcovia múzeí, aby touto formou získali do zbierok vzácne exponáty. Dražili staré tlačoviny z tlačiarní v Levoči, Trnave, Košiciach Bibliu pražskú z r. 1484 z prvotlačí s vyše sto kolorovanými drevorezmi, sloveniká, keramiku a obrazy, inkunábuly. Tretím podujatím bola výstava výtvarníkov troch generácií vo Východoslovenskom múzeu - najmladšej, mladej a staršej žijúcej v Košiciach. Tretia bola zastúpená Csordákom, Halász - Hradilom, Šipošom, druhá - mladá Schillerom, Foltýnom, Krónom, Bauerom, Kieselbachom, Belaserom, Stelerovou. Najmladšiu reprezentovali Oravec a Feld. Najväčším počtom výtvarných diel bol zastúpený Konštantín Bauer - 10 olejomaľbami a cyklom 16 litografií s motívmi Veľkej francúzskej buržoáznej revolúcie. Výstava mala veľký úspech. Iba za 2 dni ju navštívilo 3 tisíc ľudí z Košíc aj iných miest, odkiaľ prichádzali ohlásené výpravy. Košice mali na rozdiel od iných regiónov Slovenska bohaté výtvarné zázemie. Dnes sú diela týchto majstrov v zbierkach Východoslovenskej galérie a podľa Bauera a Csordáka sú pomenované košické ulice.
Profesionálna kultúra sa dostávala aj do menších miest, kde napr. pravidelne hosťovalo Slovenské národné divadlo. Nositeľom kultúry bol Zväz československého dôstojníctva. Mal vlastné spevácke zbory, orchestre, kvartetá. Poriadal koncerty vo východoslovenských mestách, zakladal a viedol najmä vidiecke dychové kapely. V decembri boli akadémie v Trebišove, Levoči, v Rožňave. Medzi dôstojníkmi boli nadšenci ako rotmajster Ján Píša z 32. pešieho pluku v Košiciach, ktorý s miestnym učiteľom v Kavečanoch založil a viedol tamojšiu mládežnícku dychovku. Priviedol ju na takú úroveň, že mala samostatný koncert v Košiciach. V okolitých obciach bolo veľa muzikálne talentovaných chlapcov, napr. vo Veľkej Ide, Ťahanovciach, Myslave. Aj tam založil a viedol Ján Píša kapely. Tieto kapely a vôbec mladé talenty podporovali na vidieku veliteľ pluku plk. Cagaš, kapelník kapitán Kozák a dirigent Podskalský. Osobitnú pozornosť venovali Kavečancom. Kroniky všeličo zaznamenávajú, napr. aj to, že Ján Píša chodil do Kavečian, Ťahanoviec, Myslavy aj Veľkej Idy pešo a to až 95-krát a všetko robil zadarmo.
Veľkým prínosom bola neprofesionálna kultúra, prezentovaná ochotníckymi divadelnými predstaveniami pod záštitou popredných predstaviteľov mesta. Benefičné podujatia umelcov, ktorí veľmi ochotne venovali svoj honorár na liečbu vtedy rozšírenej tuberkulózy a podporu detí zo sociálne slabších rodín, pravidelné koncerty vojenskej hudby v mestskom parku pri železničnej stanici a nedeľňajšie koncertné matiné, veľké športové podujatia, dokonca aj sokolský slet. Čulý spoločenský život organizovali spolky združujúce ľudí podľa povolania a k dobrým mravom patrilo prezentovať sa plesmi, ktorých bolo v Košiciach neúrekom. Častými hosťami boli spisovatelia, ktorým dokázali Košičania prejaviť úctu ováciami pri privítaní aj lúčení na stanici, ako v prípade P. O. Hviezdoslava, ktorý sa vracal z kúpeľnej a zastavil sa v Košiciach.
Pravda, bolo to v 20. rokoch minulého storočia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
