republiky. Druhá svetová vojna vypukla 1. septembra 1939, keď hitlerovské Nemecko napadlo Poľsko.
Vojská agresorov (najmä Nemecka a Japonska) v prvých rokoch vojny dosahovali veľké víťazstvá na všetkých frontoch. K obratu v prospech spojencov, na čele ktorých stáli veľmoci - ZSSR, Veľká Británia a USA došlo na prelome rokov 1941 a 1942, keď sovietske vojská odrazili nápor fašistov v bitke o Moskvu. O rok neskôr zopakovali prelomový úspech v bitke o Stalingrad. Tú Červená armáda víťazne zavŕšila v zime v roku 1943.
Západné veľmoci začali obmedzovať rozpínavosť fašistickej moci a teroru predovšetkým zastavením nemeckého ťaženia v severnej Afrike (1942-1943), dobytím Sicílie (1943) a úspešným vylodením v Normandii (1944).
Na prelome apríla a mája v roku 1945 bolo len otázkou času, kedy zdecimované fašistické Nemecko, hlavný agresor vojny, bude donútené podpísať kapituláciu. Dňa 2. mája 1945 1. bieloruský a 1. ukrajinský front Červenej armády dovŕšil porážku nemeckých obranných zoskupení pri Berlíne. Hlavnému vyjednávačovi ZSSR generálovi Vasilijovi Čujkovovi sa ani po samovražde Adolfa Hitlera nepodarilo dohodnúť kapituláciu už prakticky porazeného Nemecka. Následne západní spojenci totálne rozdrvili nemecký odpor na západnom fronte.
S Nemeckom kolaborujúca vláda slovenského štátu aj s prezidentom Jozefom Tisom podpísala kapituláciu 8. mája 1945. Metropolu bývalého Československa - Prahu ohrozovali stále nemecké jednotky, preto 5. mája 1945 vypuklo májové povstanie pražského ľudu. Dňa 7. mája 1945 o 02.41 h bola v sídle štábu západných spojeneckých vojsk v Remeši podpísaná kapitulácia, ktorú okrem predstaviteľov Nemecka podpísalo osem spojeneckých generálov (ZSSR, Veľká Británia, USA, Francúzsko), pričom 8. mája 1945 do 23.01 h. mali byť ukončené všetky boje. Sovietske vedenie však pokladalo tento dokument za priebežný a preto sa tento akt podpisu zopakoval z 8. na 9. mája 1945 v sídle sovietskeho štábu v Berlíne-Karlhorste.
Dňa 9. mája 1945 zdolali posledné zvyšky nemeckých vojsk v Prahe, keď českým povstalcom prišli na pomoc sovietske vojská. Časť Európy, ktorú oslobodili západní spojenci, si Deň víťazstva pripomína 8. mája a vo východnom bloku na čele so ZSSR ho oslavovali až na základe oslobodenia Prahy 9. mája.
Po páde socialistického bloku sa vo viacerých východoeurópskych krajinách, až napríklad na samotné Rusko, presunuli oslavy Dňa víťazstva na 8. mája. V skutočnosti sa však vojna v máji 1945 ešte neskončila. Mohutné boje prebiehali na ďalekom východe a v Pacifiku medzi americkými a japonskými vojskami. Až zhodenie dvoch atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki urýchlilo kapituláciu Japonského cisárstva, ktorú podpísalo 2. septembra 1945.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
