koľají. Svetlá budúcnosť je aj naďalej vzdialená tak na 30, 40, 60 rokov podľa toho, kto sa vôbec opováži takúto predpoveď vysloviť. Slová "útechy" sme mohli počuť z úst rakúskeho kancelára Wolfganga Schüssela: "Vždy som veril v potenciál Slovenska, v kultúrne dedičstvo a boharstvo, ktoré táto krajina má". Schüssel vyzdvihol tiež úspech Slovenska, jeho reformy a dosiahnutý progres, ktorý označil za "úžasný". "Vítame Slovinsko v Európskej únii," odznelo z jeho úst v Bratislave. Nuž, "veľká Európa" sa ešte má čo učiť...
Domáca politická scéna pokračuje v tom, čo načas prerušila počas dvoch-troch spomínaných bujarých dní. Aj naďalej sú v sebe dvojice koalícia-koalícia, koalícia-opozícia, opozícia-opozícia, Saktor-koalícia atď., variantov je u nás nekonečné množstvo. V popredí pozornosti je aj naďalej Mikuláš Dzurinda a jeho štýl vládnutia. Ten v sebe nezaprel športovca-maratónskeho bežca, keď konštatoval, že Slovensko vstupuje do EÚ s nádejou na rýchlejšie dobiehanie najvyspelejších európskych štátov. Jeho slová našli okamžitú reakciu v Slovnafte, ktorý zvýšil ceny všetkých druhov benzínov až o korunu na liter a nafty o 40 halierov, len aby sme nedajbože v niečom nezaostali. Ba práve naopak, slovenský benzín je široko-ďaleko najdrahší. Vráťme sa však k Dzurindovej politickej kultúre. Odvtedy, ako sa naňho Šimko a jeho družina riadne naštvali, nemá to v koaličnej rodine ľahké. Podľa predsedu Národnej rady SR a KDH Pavla Hrušovského má Dzurinda dôveru koalície, "pretože vládna koalícia sa zatiaľ nerozhodla navrhnúť jeho odvolanie". Na druhej strane strašiakom pri vládnutí koalície je menšinová vláda. Tu sa nedá nič robiť, lebo čo poslanec, to jedinec a čo jedinec, to koketovanie s rôznymi politickými stranami. Podľa Hrušovského "začíname vytvárať nebezpečný precedens, že získavame poslancov nie na základe istého záujmu podporiť tento alebo onen zákon a súhlasiť s ním, ale za isté výhody, ktoré z tejto podpory môžu získavať". Bolo by nevhodné povedať, že predseda trafil klinec po hlavičke, lebo to už dávno pred ním trafili poslanci, ktorí si v rámci poslanectva vybrali možnosť byť na "voľnej nohe". Do kauzy koalícia verzus koalícia prispel svojou troškou bez miliónov minister financií Ivan Mikloš. Ten háji svojho šéfa a krivým okom sa pozerá na "neslušného" Bugára, ktorý cez médiá vyzýva Dzurindu k odstúpeniu. Mikloš stojí na svojom, že odstúpenie, či neodstúpenie Dzurindu je čiste iba záležitosťoz SDKÚ, ktorá, všakže, aj naďalej sa bude usilovať o podporu návrhov zákonov u všetkých poslancov. "Je logické, že najpravdepodobnejšia je dohoda s tými, ktorí deklarujú, že chcú podporovať programové vyhlásenie vlády," skonštatoval Mikloš. A poslanci na "voľnej nohe" si mädlia ruky, že do konca volebného obdobia to bude pre nich priam úžasné ryžovanie...
Menšinová-nemenšinová vláda, zákony sa budú rodiť aj naďalej za hocijakú cenu. Opakom je stredajší súhlas vlády s návrhom parlamentného ústavnoprávneho výboru zrušiť zákon o trvalom usídlení kočujúcich osôb z roku 1958, ktorý diskriminuje Rómov a je v rozpore s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Zákon, ktorý na Slovensku platí už 46 rokov, definuje kočovný spôsob života ako túlanie sa z miesta na miesto, vyhýbanie sa poctivej práci, alebo nekalý spôsob obživy. Zákon vlastne nútil Cigánov, aby sa presťahovali do vopred určenej obce, pretrhli svoje rodinné väzby a začlenili sa do pracovných kolektívov, od ktorých sa očakávalo, že svojím "výchovným pôsobením" prispôsobia nového člena normám okolia. Podľa odborníkov sa zákon zaslúžil aj o likvidáciu tradičných rómskych remesiel. Odhliadnuc vraj od diskriminačného charakteru zákona bol aj tak na figu, lebo v praxi táto časť obyvateľstva napriek zákonu "kočovala" z dediny do dediny, z mesta do mesta, zo Slovenska do Čiech a naopak a v posledných rokoch túto svoju činnosť rozšírila skoro do všetkých štátov sveta.
A rodiny sa napriek zákonu spojili tak, že musí byť chlap na mieste, ktorý počet rodinných príslušníkov, žijúcich na jednej kope vôbec spočíta. Slovenskí Rómovia na nijaké zrušenie zákona nečakajú. Koketujú s niektorými štátmi EÚ, kde chcú nájsť svoje šťastie. Túto snahu vyjadril aj rómsky líder Jozef Červeňák, budúci nádejný prednosta košického sídliska Lunik IX. "Rómovia z takmer všetkých obcí z Rožňavského okresu chcú odísť do krajín EÚ. Dôvodom je nedostatok práce, zlé sociálne podmienky a diskriminácia," povedal Červenák. Oponovať by mu mohli trebárs obyvatelia Popradu. Tam za mestské štyri milióny korún zrenovovali a zmodernizovali pre spoluobčanov ubytovňu, nad ktorou len tak híkali. Teraz híka ostatné obyvateľstvo, keď vidí tú Rómami zapríčinenú spúšť, ktorá urobila z ubytovane za necelé tri mesiace bydlisko akurát pre potkany. Ktovie, či sa nájde druhý Čarnogurský, ktorý po Rómoch odpratá ten bordel a špinu...
O spojení KOZ Saktor-Smer Fico a avízovanom rozkmotrení tripartity budeme ešte mnoho počuť, takže sa pozrime na bodku za prezidentskými voľbami. Trucovité správanie svojho lídra HZDS už prežulo a vidí už iba svetlú budúcnosť. "Výsledky volieb dopadli pre HZDS pozitívne a niet dôvodov na personálne zmeny," podľa slov predpredsedu Jána Kovarčíka (na snímke) je taký záver rokovania politického grémia strany. K tomuto záveru pridal Kovarčík aj niečo svojské. Podľa jeho úsudku sa Vladimír Mečiar po svojej volebnej porážke správal normálne, keď odmietol podať novozvolenému prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi ruku. Názor podpredsedu je jednoznančný - novozvolený prezident je starší a po voľbách aj funkčne vyššie postavený, takže pri podaní ruky mohol byť iniciatívny pán Gašparovič. Poslanci Maxon, či Antošová majú iný názor, to nič nemení na skutočnosti, že bude potrebné na Slovensku všeobecne prehodnotiť pojem "normálny". V kuloároch sa tiež hovorí, že ĽS-HZDS chce vydať pzblikáciu s titulkom: "Víťaz a porazený. Kto je viac?"
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
