kúpeľnom mestečku nebýval.

Nezávislý poslanec mestského zastupiteľstva Trenčianskych Teplíc Milan Látal to aj tak za prekvapenie nepovažuje. keď povedal: "Toto mesto už dávno nie je Mečiarova bašta - ak vôbec niekedy bolo."

Mestský poslanec si myslí, že za neúspech môže čiastočne Mečiarova uzatvorenosť. V Tepliciach nechodí medzi ľudí, verejne sa neangažuje. Pred pár dňami mu na okresnom fóre členovia tamojšieho vedenia HZDS vyčítali, že sa nezúčastňoval na živote mesta. A to nielen pred voľbami, ale nikdy.

"Mečiar nie je typ ako Masaryk, ktorý voľne chodil po Slovensku, alebo Zápotocký, ktorý hrával v krčme na harmoniku. O týchto ľuďoch aj vďaka ich otvorenosti hovorili s úctou," tvrdí Látal.

To, že Mečiar nevyhľadáva spoločnosť domácich z vlastnej iniciatívy, považuje Látal za "zbytočné zakrývanie sa". "Keby sa ukazoval medzi ľuďmi, nikto by mu neublížil."

To mesto je zvyknuté na hviezdy iného kalibru, každoročne sa tam koná medzinárodný filmový festival Artfilm. "VIP sa bežne pohybujú medzi ľuďmi bez ochranky. Nikdy nedošlo k žiadnemu incidentu."

Mečiar sa teraz zdržiava na chate v Dolnej Porube a Elektre. "Schováva sa. Z dvora môjho domu vidím aj Mečiarovo sídlo, viem dokonca, či sa tam svieti, alebo nie. Môžem iba povedať, že život tam je."

Látal však napriek vypovedanému pochybuje, že má Mečiar teraz depresie. Pozná ho ešte spred roka 1989 ako právnika. "Urobil krok dozadu. Zrejme analyzuje, hľadá príčiny neúspechu. Zažil životnú porážku, ťažšiu ako tú minulú, takže je asi prirodzené, ak sa teraz na verejnosti neukazuje."

V Trenčianskych Tepliciach zostane bývalá Baračka a dnes premenovaný Parkhotel asi navždy Mečiarovým hotelom. Všetci vedia, že jeho spoluvlastníkmi sú aj Mečiarove deti. Keď sa hovorilo o stratení Mečiara, ktorý nakoniec relaxoval v Elektre, hľadali ho novinári aj v hoteli.

Bola to chyba - predseda HZDS chodí aj do hotela zriedka. Nikto nevie, kedy príde, dopredu sa neohlasuje, nerezervuje si stôl, nevyžaduje žiadny špeciálny servis či výhody.

Riaditeľ hotela Jozef Mydla: "Bol tu párkrát. Prichádza väčšinou sám. Sadne si, naobeduje sa a v tichosti sa vytratí. Je veľmi nenápadný."

Jedlá si vyberá z jedálneho lístka určeného bežným hosťom, podľa čašníka má najradšej slepačí vývar a biftek, ktorý si na Baračke môžete kúpiť v cene 250 až 290 korún: "Alkohol ani kávu nepije, najradšej má čaje a džúsy."

Mečiarovci na Baračke neorganizujú ani žiadne stretnutia - pracovné ani rodinné. Mydla, zamestnanec spoločnosti MMM, s. r. o., vlastníkov hotela, kde figurujú všetky tri Mečiarove deti, tvrdí: "Mečiar je pre nás hosť ako každý iný. Všetkých hostí berieme rovnako bez ohľadu na to, z ktorej sú politickej strany."

Priznáva však, že mnoho ľudí tam chodí ako na atraktívny výlet - pre spojitosť so šéfom HZDS. Niektorí z nich si hotel dokonca mýlia s Elektrou - Mečiarovým sídlom v Trenčianskych Tepliciach.

Túto "reklamu" hodnotí skôr negatívne. "Ľudia prichádzajú často zo zvedavosti. Poobzerajú sa a odchádzajú bez toho, že by si dali čo i len kávu."

Napríklad za apartmán by sa im veru zaplatiť ani neoplatilo - v Parkhoteli vyjde 3300 korún na noc.

Autor: nim

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.