začala písať história európskej integrácie, ktorá vyústila až do dnešnej podoby Európskej únie (EÚ).
Presne 9. mája 1950 predložil Schuman v Paríži svoj plán zjednotenia spolupráce západoeurópskych krajín v oblasti ťažby uhlia a hutníctva, ktorý sa do histórie zapísal ako Schumanova deklarácia. Od milánskeho summitu európskych lídrov v roku 1985 sa každoročne oslavuje 9. máj ako Deň Európy a spolu s hymnou a emblémom vyjadruje politickú podstatu Európskej únie. Na pozadí hrozby tretej svetovej vojny vyzval Schuman pred 54 rokmi Francúzsko, Nemecko a ďalšie európske krajiny, aby spojili svoju uhoľnú a hutnícku produkciu a položili tak "prvý konkrétny základ európskej federácie". Schuman navrhol vlastne vytvorenie nadnárodnej európskej inštitúcie na riadenie uhoľného a oceliarskeho priemyslu - teda sektoru, ktorý predstavoval v tom čase základ pre akúkoľvek vojenskú silu.
Schumanova výzva nezostala bez odozvy a 18. apríla 1951 podpísali Belgicko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko (tzv. šestka) parížsku zmluvu o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO). Týmto sa začala písať história európskej integrácie. V roku 1957 podpísala "šestka" rímske zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) a Euroatomu. V roku 1967 sa všetky tri organizácie zlúčili pod jednotné vedenie a vzniklo Európske spoločenstvo. V roku 1973 sa európska šestka rozrástla o troch nových členov - Dánsko, Írsko a Veľkú Britániu. O osem rokov neskôr - 1. januára 1981 sa desiatym členom ES stalo Grécko. V roku 1986 ho nasledovali Portugalsko a Španielsko a v roku 1995 Fínsko, Rakúsko a Švédsko. Od 1. mája 2004 má Európska únia už 25 členov k doterajším pätnástim sa pridali Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Cyprus a Malta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
