nezakročenia amerického rozhodcu v zápase s Kanadou. Všetci sme dúfali aspoň v bronz, veď my na to máme... Nielen posledný zápas, ale celé majstrovstvá, boli naším bojom o obhajobu cti. A ako hokej, najmä posledný zápas, prežívali tí, čo neboli na ľadovej ploche?
Tomáš (17): "Hokej som prežíval až príliš. Momentálne som z toho všetkého dosť smutný, pretože už mi neostala energia naučiť sa 250 anglických slov na písomku, takže je to o to horšie. Okrem toho som sa pri sledovaní zápasu takmer pocikal, pretože som nemohol z tak napínavého deja ujsť a potom na záchode som mal pocit, že môj močový mechúr má objem asi 15 litorv. No boli sme jednoznačne lepší, minimálne lepší ako Kanaďania, ktorých gól v našej sieti nemal platiť. A Američania boli kvalitným súperom, no teraz sa šťastena jednoducho od nás odvrátila. Možno sa ponáhľala z Prahy späť sem pomôcť mi na písomku!"
Martina (20): "Ja nie som veľký hokejový fanúšik, ani majstrovstvá som nechcela veľmi sledovať, lebo som vedela, že by som to ťažko znášala. No nepodarilo sa a všetky zápasy Slovenska som odsledovala v rôznych baroch s priateľom. Bolo to úžasné, ako sme sa s cudzími ľuďmi vedeli pri napätých chvíľach držať za ruky a dúfať v gól. A rovnako, celá krčma v nedeľu plakala. A ja s nimi."
Jarka (18): "Hokej som prežívala naplno. Veď som dajaká Slovenka, nie? Inokedy sa k tomu veľmi nepriznávam (smiech), ale keď sú naši chlapci na ľade, je to o inom. Som naštvatá, že sme až štvrtí, a ani trochu ma neupokojuje vedomie, že keď sme už raz boli majstri a raz sme mali bronz, tak ten hokej vieme hrať. V nedeľu som išla so slzami v očiach domov. Nikdy mi nebolo tak smutno."
Jana (17): "Pozerala som jednotlivé zápasy Slovenska, ale skôr kvôli priateľovi, lebo keby som ich nesledovala, asi by som ho za tú dobu majstrovstiev vôbec nevidela. Jeho rodičia majú televízor s veľkoplošnou obrazovkou a na zápas s Kanadou dokonca zohnali plátno a projektor. Takže sme u nich doma hostili celú partiu, ale naozaj, mňa ten hokej nejak
vôbec nebral. Je smutné, že sme až štvrtí, ale..."
Braňo (22): "Celé majstrovstvá sveta som prežil po baroch a rôznych putikách. Prišiel som o množstvo peňazí, no stálo mi to za to. Veď majstrovstvá sú len raz za rok a tá atmosféra je nechytateľná. Po zápase so Švédskom som sa tak opil, že si nič nepamätám. No bola to asi priskorá oslava. V nedeľu som myslel, že rozbijem televízor. Je to nefér. Ale ja verím, že budúci rok to rozbalíme naplno a ja budem určite pri tej najväčšej obrazovke v meste."
Autor: mit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
