súpravy, jazdiace rýchlosťami 250 km/h až 300 km/h. Na prvom úseku juhokórejskej vysokorýchlostnej železničnej trate, ktorý spája mestá Seoul a Daegu, sa premávka začala 1. apríla tohto roku.
Myšlienka vybudovať vysokorýchlostné železničné spojenie pozdĺž juhokórejského polostrova sa po prvý raz objavuje v roku 1973. Hospodársky rozvoj krajiny si vyžadoval modernizáciu železničnej siete a preto si vláda Južnej Kórey objednala štúdiu, ktorá by posúdila možnosť vybudovania železničnej trate pre vlaky, jazdiace vysokými rýchlosťami. Práce na tejto štúdii boli ukončené v roku 1984, ale uplynulo ešte ďalších päť rokov, kým bolo prijaté rozhodnutie vybudovať vysokorýchlostnú trať medzi dvomi najvýznamnejšími hospodárskymi centrami krajiny, a to medzi hlavným mestom Seoul a mestom Busan (nazývaným aj Pusan). Za veľmi významný medzník možno považovať rok 1992.Na jar tohto roku bol založený úrad na výstavbu kórejskej vysokorýchlostnej trate (KHRC) a v lete sa už začalo s výstavbou novej trate. Trať začína v Seoule a vedie cez mestá Cheonan, Daejeon, Daegu a Gyeogju do Busanu. Najprv bol postavený 57 kilometrov dlhý úsek medzi Cheonanom a Daejeonom, pretože tento úsek slúžil na testovanie nových vlakových súprav. Na výstavbe trate sa zúčastňovalo množstvo firiem, ktoré s takými stavbami nemali skúsenosti, čo sa prejavilo na nedostatočnej kvalite stavby. Musel sa vypracovať nový časový plán, čím sa oddialil termín ukončenia výstavby a došlo aj k značnému prekročeniu pôvodne plánovaných nákladov. Preto bol prvý úsek novej trate, ktorý má dĺžku 281 kilometrov a ktorý spája Seoul s mestom Daegu, do činnosti uvedený až 1. apríla tohto roku. Výstavba ďalších 131 km trate do Busanu bude ukončená v roku 2008 (niektoré pramene hovoria až o roku 2010). Medzi Daegu a Busanom jazdia vlaky zatiaľ po existujúcej trati, ktorá bola nedávno elektrifikovaná. O tom, že výstavba celej trate je mimoriadne náročná, svedčí napríklad aj to, že na nej bude 83 tunelov s celkovou dĺžkou 189 km a vyše 148 mostov s celkovou dĺžkou 112 km.
Rozhodovanie o tom ,aké vlakové súpravy budú jazdiť po novej trati, trvalo niekoľko rokov. Do úvahy prichádzali japonské súpravy Shinkansen, francúzske rýchlovlaky TGV a nemecké vlaky ICE. Z takpovediac historických dôvodov z hry najprv vypadli japonské vlaky Shinkansen. V lete 1993 získala objednávku na dodávku súprav pre novú juhokórejskú trať firma Alstom, výrobca súprav TGV. Koncern Siemens, hlavný výrobca nemeckých súprav ICE, teda vyšiel naprázdno. Súpravy pre Južnú Kóreu dostali označenie KTX (Korea Train eXpress). Súpravy KTX sú technicky v podstate zhodné s novšími súpravami TGV-PSE resp. Eurostar. To znamená, že poháňané sú nie len nápravy podvozkov oboch lokomotív, ale aj nápravy prvého podvozku prvého vozňa, zaradeného za lokomotívou. Súprava má teda celkovo 12 poháňaných náprav. Celkový výkon hnacích motorov je 13 200 kW. Motory sú elektrickou energiou napájané zo vzdušného vedenia 25 kV/60 Hz. Výkon motorov stačí na to, aby súpravu "rozbehol" za šesť minút na rýchlosť 300 km/h. Výkonný brzdový systém, ktorý zahrnuje aj rekuperačnú brzdu (tá dodáva pri brzdení elektrickú energiu späť do siete), zastaví súpravu, idúcu rýchlosťou 300 km/h, na vzdialenosti 6 400 metrov. Celková hmotnosť plne naloženej súpravy je 771 ton. Súprava KTX je oveľa dlhšia ako súpravy TGV, pretože medzi obe lokomotívy je zaradených 18 vozňov. Celková dĺžka súpravy je 388 metrov. V celej súprave je 965 miest na sedenie, z toho 127 miest prvej triedy. Sedadlá prvej triedy možno otočiť do smeru jazdy. Tieto sedadlá sú vystrojené aj zásuvkami pre slúchadlá, prostredníctvom ktorých možno počúvať jeden zo štyroch programov. Vo vozňoch oboch tried sú na strope obrazovky, na ktoré sa premietajú informácie pre cestujúcich. V súprave nie je žiaden jedálenský vozeň, ale len niekoľko automatov a minibar. Vozne sú vzduchotesne uzavreté, takže cestujúci nepocítia pri vjazde do tunelu nepríjemnú tlakovú vlnu. Dvanásť z celkového počtu 46 súprav KTX bolo zhotovených vo Francúzsku, zvyšok v Južne Kórei. Prvá v Kórei zhotovená súprava bola železniciam dodaná 14. júna 2002. Začiatkom septembra 2002 dosiahla táto súprava pri testovaní rýchlosť 330 km/h.
Súpravy KTX skrátili dobu jazdy medzi Seoulom a Busanom z doterajších vyše štyroch hodín na dve hodiny 40 minút. Na celej trati sú len dve zastávky, a to v Cheonane a v Daejone. Možno ešte spomenúť, že pozdĺž koridoru Seoul-Busan žije približne 70 % z celového počtu 48 miliónov obyvateľov Južnej Kórey. Realizácia projektu KTX stála okolo 12 miliárd dolárov. Odhaduje sa, že denne bude superexpresmi KTX cestovať približne 150 000 ľudí.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
