ostávajú zatiaľ mimo perspektívy členstva v Európskej únii.

Cieľom plánu je zabezpečiť, aby nedávne rozšírenie o desať krajín, ako aj plánovaný vstup Rumunska, Bulharska, Chorvátska, Turecka či krajín západného Balkánu nevytvoril v Európe nové deliace čiary. Krajinám ako Ukrajina, Moldavsko či štátom Stredomoria preto Brusel ponúka posilnenie vzájomných vzťahov, hoci zatiaľ nehovorí o možnosti ich členstva v únii. Tieto štáty však získajú napríklad vyššiu finančnú pomoc, obchodné zvýhodnenia, ľahší prístup na jednotný trh únie, účasť na viacerých programoch EÚ v oblasti vzdelávania, kultúry či inovácie. Brusel počíta tiež s užšou spoluprácou v oblasti energetiky, dopravy či telekomunikácií, ako aj v oblasti boja proti terorizmu, zločinu, nelegálnej migrácii. Výmenou za užšie vzťahy bude EÚ požadovať od susedných krajín presadzovanie politických a ekonomických reforiem. „Rýchlosť rozvoja vzájomných vzťahov bude odrážať rozsah, v akom tieto krajiny zdieľajú naše spoločné hodnoty," uviedla komisia v dokumente. Posilnené vzťahy budú založené na „spoločných akčných plánoch", ktoré stanovia spoločné priority na tri až päť rokov.

Po ich naplnení budú môcť krajiny podpísať s úniou „privilegované partnerstvo". Očakáva sa, že v prvej vlne by akčné plány mala podpísať Ukrajina, Moldavsko, Izrael, Palestínska samospráva, Jordánsko, Tunisko a Maroko, na jeseň by mal nasledovať Egypt a Libanon, neskôr Gruzínsko, Arménsko a Azerbajdžan. EK chce do novej politiky voči susedom zahrnúť aj Bielorusko, ktorého vzťahy s Bruselom však zatiaľ komplikuje tamojší režim. Rusko sa zasa rozhodlo rozvíjať s EÚ strategické vzťahy upravené samostatným mechanizmom. Návrh novej susedskej politiky, ktorá na roky 2004-06 počíta s rozpočtom 255 miliónov eur, dostanú teraz na posúdenie a schválenie členské štáty únie.