napredovanie v značnej miere pribrzdili nepokojné roky 17. storočia, ale aj začiatky 18. storočia. Rozrastaním mesta nepostačoval už priestor medzi stredovekými kamennými hradbami a začali sa tvoriť nové mestské lokality a ulice mimo hradieb. Z pôvodne pomerne malého stredovekého mestečka sa pri poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2001 prepracoval na tretie miesto na Slovensku, keď ho počtom ľudí žijúcich v ňom predčili len Košice a Bratislava.
Podľa tohto sčítania, žije v Prešove 92 786 obyvateľov. Za posledné storočia sa zmenil počet ľudí, vzdelanostná úroveň, náboženská a národnostná skladba obyvateľstva. V roku 2001 sa k slovenskej národnosti hlásilo 86 910, čo predstavuje 94 % z celkovej populácie. Z národnostných menšín je najpočetnejšia rómska (1323 ľudí), potom nasleduje rusínska (1111) a za ňou ukrajinská s počtom 1039 občanov. K židovskej národnosti sa hlásilo len sedem ľudí! Pozoruhodné je, že veľa členov s materinským jazykom rómskym, ukrajinským a rusínskym sa hlásilo k slovenskej národnosti. Toto je charakteristické pre mesto, okres a celý kraj.
Najviac prekvapuje počet ľudí, ktorí sa hlásia k židovskému náboženstvu, potom aj početnosť skupiny tých, ktorí si pri sčítaní uvádzali "bez vyzvania" a tiež tí, ktorí z rôznych dôvodov nechceli uviesť žiadne náboženstvo. Osobitnú pozornosť si zasluhuje aj skupina dôchodcov.
Židovstvo malo v minulosti v Prešove silné zázemie a za 150 rokov, čo sa v meste usadil prvý Žid Marek Holländer, až do roku 1940 sa početnosť židovských obyvateľov zvyšovala až na 4381, čo vtedy predstavovalo okolo 25 % z celkovej populácie mesta. Židia sa významnou mierou podieľali na rozvoji Prešova a prispievali k rozvoju kultúrnej a spoločenskej úrovne ľudí. Pri poslednom sčítaní v roku 2001 sa k židovskému náboženstvu v meste hlásilo len 67 občanov, čo je len 0,07 % z celkového počtu ľudí žijúcich v meste. Zarmucujúca je početnosť tejto skupiny, ktorá z roka na rok klesá. Ešte horšie to vyzerá za celý okres Prešov, keď k Židom sa okrem Prešova nehlási žiaden iný občan. Pri pohľade za celý Prešovský kraj sa k tejto náboženskej skupine prihlásilo len 120 ľudí, čo je len 0,015 percent z úhrnného počtu ľudí v kraji.
Ku skupine bez vyznania a k tým, čo si z rôznych iných dôvodov neuviedli žiadne náboženstvo sa v meste hlási 15 364 občanov Prešova, čo je 16,6 % z celkovej populácie mesta. Pred niekoľkými rokmi sa v mestách a na dedinách vybudovali moderné zariadenia pre vykonávanie občianskych obradov. Mala by sa im venovať väčšia pozornosť, aby slúžili svojmu účelu a rovnoprávne pre všetky skupiny ľudí bez rozdielu vierovyznania, čiže aj pre tých, ktorí sa hlásia ako "bez vyznania". Zdá sa, že civilným občianskym obradom sa už nevenuje taká pozornosť, ako cirkevným. Aj napriek tomu oceňujem snahu pána Ivana Benku a ďalších jeho spolupracovníkov, ktorí sa snažia udržať požadovanú úroveň občianskych obradov v Prešove.
Podľa posledných výsledkov Štatistického úradu Slovenskej republiky ku koncu roku 2003 na území Prešova počet obyvateľov sa znížil na 92 147, čo je ale 1,7 % z celkového obyvateľstva SR. Oproti sčítaniu ľudí v roku 2001 sa počet ľudí znížil o 539 ľudí, ale aj napriek tomu je Prešov stále na treťom mieste v SR.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
