prvého boli Košice zaradené medzi hlavné kráľovské mestá a podľa druhého boli druhým hlavným mestom v Uhorsku.
V praxi to znamenalo, že v hodnostnom rebríčku uhorských miest boli na druhej priečke hneď za sídelným mestom Budínom. Čiže, zástupcovia Košíc zasadali v Budínskom sneme na druhom najvýznamnejšom stolci pred predstaviteľmi Bratislavy, Trnavy, Pešti a iných miest. Spomínanými listinami bol dovŕšený proces premeny Košíc na slobodokráľovské mesto. Odvtedy mali súdnu, právnu, náboženskú aj hospodársku autonómiu. Erbová listina z roku 1369 udelená Ľudovítom Veľkým akoby korunovala právne vyzdvihnutie Košíc nad iné mestá.
Historické dokumenty potvrdzujú aj to, že košické mestské právo bolo vzorom aj pre ostatné mestá východného Slovenska. Zachovalo sa medzi nimi aj kráľovské poverenie pre predstaviteľov mestskej rady Košíc na prešetrenie zdĺhavého sporu o rozdelení daní medzi toryskými mestami Veľkým Šarišom, Sabinovom a Prešovom.
Kráľovské poverenie sa vzťahovalo aj na konečné vynesenie rozsudku, čo svedčí o právnej podkutosti Košičanov a váhe ich slova. Rozsudok vyniesli po dôkladnom preskúmaní, dá sa povedať, solventnosti miest, ich ekonomických a perspektívnych možností. Podľa neho sa na prvé miesto medzi toryskými mestami dostal Prešov namiesto Veľkého Šariša.
Pri štúdiu histórie Košíc sa dozvedáme o dôkladnosti rokovacieho poriadku rady mesta Košice z roku 1404. Tento do písmenka prevzali spišské banské mestá. Je to ďalší doklad o vplyve košického práva na správnu prax banských miest východného Slovenska.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
