peňazí za voličské hlasy. Namiesto doterajší 60 korún to bude okolo 144 korún za hlas.
Poslanci včera zamietli aj pokus Slobodného fóra zmraziť svoje platy. Návrh Slobodného fóra označili viacerí poslanci za populizmus.
Pri hlasovaní o platoch i výšších príspevkoch za hlasy pre strany sa ukázal takmer jednotný postoj parlamentu bez ohľadu na koalíciu a opozíciu.
Politici si myslia, že viac financií prinesie viac priehľadnosti do financovania strán, ktoré sa nemusia spoliehať na súkromných sponzorov.
Niektorí politickí analytici upozorňujú, s akou tichosťou si strany príspevok zvýšili a tiež bez toho, aby prijali aj zákon na účinnejšiu kontrolu straníckych peňazí.
Politológ Ľuboš Kubín sa domnieva, že ľudia prijmú rozhodnutie poslancov s nevôľou. "Je možné, že sa rozšíri skupina nevoličov. Môžu si povedať, že keď nepôjdu voliť, strany nezískajú za ich hlas 140 korún," povedal. Podľa Kubína vláda demontuje "nabubralý" sociálny štát a neefektívnu sociálnu sieť, ale zvýšenie príspevku za hlasy voličov je paradoxom, pretože strany sociálnu sieť pod sebou zosilnili.
Prezident Rudolf Schuster nesúhlasil so zvýšením príspevku za voličský hlas z ekonomických a sociálnych dôvodov. Chcel, aby zostal na úrovni 60 korún. Nový zákon hovorí, že ak strana alebo koalícia získa vo voľbách viac ako 3 percentá, dostane zo štátneho rozpočtu za každý hlas príspevok vo výške jedného percenta priemernej mesačnej mzdy v predvolebnom roku, čo by dnes bolo spomínaných zhruba 144 korún. V roku 2002 prispeli daňoví poplatníci stranám čiastkou 158 miliónov korún. Keby platil vtedy novoprijaý zákon o voľbách, tak by sa stranám ušlo až 370 miliónov korún.
Poslankyňa Monika Beňová sa pri zámere prezidenta, aby strany dostávali len 60 korún zdržala. Na otázku, či teda súhlasí s vyšším príspevkom pre strany odpovedala. "Nemôžete vybrať niečo špeciálne zo zákona." Dodala, že bola proti celému zákonu.
Gyula Bárdos z SMK zdieľa názor, že nový mechanizmus príspevkov za voličské hlasy je transparentnejší. Ľubomír Lintner z ANO tiež povedal, že nový zákon znamená otvorenejšie financovanie, "ako keď strany hľadajú na svoju činnosť pokútnejšie spôsoby".
Podľa Tomáša Galbavého z SDKÚ bolo potrebné, aby stanovil koeficient príspevku za hlas podľa hospodárskych výsledkov štátu. "Môžeme si položiť otázku, či to malo byť hneď 140 korún. Je to však transparentnejšie, keď strana bude financovaná z rozpočtu, ako keď ju budú financovať sponzori," poznamenal Galbavý.
Poslanci koalície zhodne dodali, že sú aj za prijatie zákona, ktorý prinesie dôslednejšiu kontrolu hospodárenia strán.
Zuzana Wienk z Aliancie fair-play povedala, že poslanci mali šancu vrátiť príspevok za hlas na pôvodnú výšku a o celom probléme otvorenejšie diskutovať. "Mrzí nás, že poslanci zdvojnásobili štátny príspevok potichu a nedôstojne, teda bez diskusie s občanmi a bez toho, aby sa podriadili väčšej kontrole a transparentnosti," povedala Wienk.
Opätovné schválenie novely volebného zákona tiež znamená, že Slovensko aj naďalej zostane jedným volebným obvodom. Koalícia sa tak zmierila s modelom, ktorý sa zaviedol ešte za Mečiarovej vlády. Vláda mala pritom vo svojom volebnom programe cieľ zaviesť viac volebných obvodov. Ministerstvo vnútra pôvodne navrhovalo štyri volebné kraje, ale koalícia sa už nedokázala na ich počte zhodnúť.
Politológ Ľuboš Kubín povedal, že kľúčovým problémom strán je "konfliktná línia na osi periféria a centrum". Pristúpiť na viac volebných obvodov by podľa neho znamenalo vo viacerých stranách vnútorné pnutia medzi centrálou strany a regiónmi pri zostavovaní kandidátnych listín. Myslí, že pri financovaní strán a zmenách politického systému súčasná vláda opustila svoj reformný kurz, čo ale neplatí v iných sektoroch.
(sp)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
