planétu, a teda rast väčšieho množstva rastlín, ktoré absorbujú viac tzv. skleníkových plynov. "Globálny kolobeh vody sa zmenil v reakcii na skleníkové emisie," uviedlo takmer 100 austrálskych vedcov vo výročnej správe o svojom výskume.
"Keď sa svet zohrieva, stáva sa všeobecne vlhkejším," píšu vedci, ktorí sa nedávno stretli pod záštitou austrálskeho výskumného strediska zaoberajúceho sa skúmaním skleníkového efektu. Vlhkejší a oblačnejší svet by znamenal viac rastlín a viac fotosyntézy pôsobiacej proti skleníkovým plynom, ako aj menej vyparovania, keďže na Zem by dopadalo menej slnečných lúčov. "Na rozdiel od všeobecných očakávaní sa potenciálne vyparovanie z pôdy a pozemných vodných plôch ako jazier na väčšine miest znižuje," uviedli austrálski vedci.
Zvýšený počet stromov a krov na svete v ostatných desaťročiach podľa nich významne prispieva k znižovaniu množstva skleníkových plynov. "Lesy, farmy a pastviny po celom svete absorbujú významné objemy skleníkových plynov. Majú potenciál absorbovať viac, čím zmiernia klimatické zmeny," uvádza správa.
Pri správnom zaobchádzaní by mohli ľuďom poskytnúť viac času pre rozhodujúce zníženie emisií pri výrobe elektriny, v priemysle či doprave, ktoré je potrebné pre obmedzenie škôd spôsobovaných klimatickými zmenami, dodávajú vedci.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
