ktorej sa začal vyvíjať erb mesta. Keďže o žiadnej staršej erbovej listine pre nejaké iné mesto (zatiaľ) nevieme, môžeme si navrávať, že Košice boli prvé v Európe. A to je už poriadny dôvod na oslavu.

Aj preto každý rok na Deň mesta dostali Košičania niečo do užívania. V r. 1997 to bola zrekonštruovaná Hrnčiarska ulica. To znamenalo, že domy, ktoré boli z konca 18. stor. a začiatku 19. stor. a dokonca aj tie, čo už nestáli, sa dali do poriadku, aby slúžili jednotnej myšlienke, a to, aby sa z tohto zákutia stala ulička starých remesiel. A pritom historicky dokázané tam boli iba dve remeslá. Hrnčiarstvo (viď jej názov) a najstaršie remeslo. To druhé, samozrejme nebolo v pláne obnovovať. Skôr sa sem sústredili také slušnejšie, ktoré v stredoveku boli populárne, ale teraz sú už unikátom. Drevorezbárstvo, hrnčiarstvo, mincovníctvo či bylinkárstvo. Iné pretrvávajú až dodnes, ale ich remeselnícky fortieľ sa stráca v pásových výrobách veľkofiriem (pekárstvo, kováčstvo, kožušníctvo). Toto menu remesiel spestruje ešte zlatníctvo, brašnár-obuvník a vodný hámor, ktorý je polovičnou zmenšeninou medzevského.

Nápad dať toľko remesiel do jednej uličky, a tak ju vytrhnúť z chátrania a z područia neprispôsobivých rodín, mal údajne primátor Rudolf Schuster, ale ešte vtedy, keď bol prvýkrát primátorom za "socíku" v r. 1984. Bolo to vymyslené tak, že socialistické podniky budú mať patronát nad jednotlivými domčekmi s remeslami. Napr. že výroba dodá kováča. Stavebné plány však prerušila revolúcia či ešte viac reštitúcia.

V r. 1996 sa už ale všetko utriaslo (primátorom bol opäť Rudolf Schuster), časť ulice dostala dobové osvetlenie, vydláždila sa a zrodili sa nové projekty na jej obnovu. Išlo v nich o to, že v každom dome má remeselník pracovať, pričom sa má dať na neho aj čumieť (a sledovať, či nemá trému), ďalej jeho čerstvé výrobky sa majú dať hneď kúpiť v predajni, kde má byť aj výstavný priestor. Hore na poschodí sa zas má skrývať pred ľuďmi a aj tam bývať s celou rodinou (najlepšie svojou). Na zácvik k nemu má chodiť aj učeň, aby tradícia pretrvala.

Vo väčšej či menšej miere túto filozofiu ulička kopíruje a dajú sa tu kúpiť originálne a negýčovité darčeky a suveníry. Zároveň histórie znalým pripomína ďalšie prvenstvo Košíc. Je ním najstarší známy doklad o organizácii cechov v celom Uhorsku - stanovy cechu kožušníkov, ktoré boli vydané richtárom Arnoldom ešte v r. 1307.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.