Podľa historických správ bol zámožným a váženým mešťanom svojho rodného mesta; preslávil sa ako maliar, po smrti bol obvinený z kacírstva. Jeho dielo obdivoval najmä španielský kráľ Filip II., ktorý mal vo svojej zbierke 33 jeho obrazov.
V severnej časti Európy kde žil a tvoril, ešte intenzívne doznievala jeseň stredoveku so svojou tajomnou a vznešenou gotikou.
Hoci jeho dielo môžeme dnes v podstate označiť za stále moderné, na prelome 15. a 16. storočia vzhľadom na nové trendy vo vtedajšom výtvarnom dianí moderné vlastne nebolo. Maliar často zanedbával zásady, ktoré sformulovalo renesančné umenie, a využíval napríklad stredoveké kompozičné postupy, upúšťal od požiadaviek, ktoré kladie na zobrazované dielo perspektíva a veľkosť prispôsoboval významovému zaťaženiu. Nedá sa však povedať, že by sa k novému staval ignorantsky.
Umelec, ktorý sa priženil do dobrých majetkových pomerov a bol váženým občanom svojho mesta, zobrazoval takmer výhradne nedostatky a tienisté stránky sveta a predkladá na svojich plátnach zbierku strašných, aj keď často smiešnych démonov a strašidiel.
V Záhrade pozemských rozkoší, triptychu, ktorý vznikol pravdepodobne r. 1500 a patrí k jeho najznámejším dielam, zobrazil v strednej časti pozemské rozkoše, predovšetkým zmyselnosť.
Ľavé krídlo triptychu ukazuje raj, svetlú krajinu s Bohom, Evou a Adamom a studňou života. Pravé krídlo ukazuje horiace mesto a muky pekelné na tmavom pozadí, určenom hriešnikom.
Jeho dielo je výrazom očakávania konca sveta a Posledného súdu. S neuveriteľne bohatou fantáziou tvoril vízie, ktorými reagoval na dávne úzkosti a strachy ľudstva. Presvedčený o úplnej skazenosti sveta, maľoval symbolické obrazy ľudských hriechov a bláznovstva. Hrozné príšery, ktorými zaplňoval svoje maľby, nie sú diabli, ale zosobnenie zlých hnutí v človekovi; symbolizujú hnev, nezmyselnosť a márnosť všetkého ľudského počínania. Svojimi ohavami prekonal príšery staroveku a stredoveku. Svoje obrazy komponoval tak, že každá vec je neustále narušovaná inou vecou; ľudské alebo zvieracie postavy či ich časti sú nabodnuté na rošte, vtákopysk je prevlečený tetivou luku, bobuľa prepichnutá prútom, vajce šípom. Veci sa premieňajú, človek sa stáva zvieraťom alebo stromom, zviera predmetom, les a pole počujúcou a vidiacou bytosťou. Ľudia a zvieratá chodia vo vode, ryby sa vznášajú vo vzduchu.
Bol prvým maliarom, ktorý fantastickou formou vyjadril proces sebaodcudzenia, ku ktorému vedie ľudská činnosť. Oproti talianskym renesančným maliarom, ktorí hľadali v živote a ľudskom tele harmóniu a dokonalosť, videl vo vesmíre len nesúlad a zmar.
Zomrel v roku 1516, no jeho obrazy boli kopírované už za umelcovho života. Zásadne ovplyvnil P. Breughela st., Francisca Goyu a programovo sa k nemu prihlásili surrealisti 20. storočia.
Ako sa volal maliar, ktorý dodnes fascinuje, udivuje a stále tak trocha aj desí?
Autor: Dve tváre
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
