chránenej zo severu vysokým horstvom Himalájí kráľovstvom večného snehu a ľadu, bola až do 14. storočia vystavená častým skúškam dobyvateľov. Až dynastia Mallov kladne poznačila beh dejín Nepálu. Jej vláda trvala ešte koncom 18. storočia a vstúpila do zmluvného vzťahu s Angličanmi, vtedajšími pánmi Indie. Rodina Ranov, ktorá bola dedičkou predchádzajúcej dynastie, vládla až do roku 1951 kedy bola vystriedaná za pomoci ozbrojeného povstania monarchu Šáha Devy. Nový kráľ uskutočnil prvé voľby a vyhlásil novú ústavu. V roku 1955 bol Nepál prijatý do OSN.
Nezávislé nepálske kráľovstvo bolo až do roku 1952 uzatvorené pred zvedavcami z cudziny. Okrem hôr sa na jeho tajomnosti podieľali aj dvaja mocní susedia. Zo severu Čína a z juhu India. Z trinástich miliónov obyvateľov najrozšírenejšou národnosťou sú Gurkovia. Medzi prvými, ktorí túto zem objavili pre svet boli horolezci. Nie je to ešte tak dávno kedy jediným dopravným prostriedkom boli ľudské nohy a chrbty jakov. I dnes je nosičstvo rozšíreným povolaním ale Nepál je už popreplietaný novými cestami a funguje aj letecká doprava. V hlavnom meste Kathmándú pristávajú desiatky zahraničných spoločností. V metropole Nepálu nájdete množstvo cestovných kancelárií zaisťujúcich služby pre náročných turistov z celého sveta. A naozaj je čo ponúknuť. Množstvo pamiatok, hinduistické chrámy i budhistické kláštory. čarokrásna panenská príroda, vysoké hory a divoké rieky lákajú desiatky tisíc návštevníkov.
Privítanie, ktoré sa mi dostalo spolu s ostatnými návštevníkmi po pristáti na letisku v Kathmándú, bolo veľkým povzbudením pre moje poznávanie krajiny. Dievčatá v krojoch ozdobili žltým vencom každého prichádzajúceho a po zaplatení vízového poplatku som sa už mohol slobodne rozhodovať, ktorým smerom sa pohnem. Hotel Naryani v ktorom som býval sa nachádzal v druhom najväčšom meste Patán s asi 160 tisíc obyvateľov. Od Kathmándú je vzdialený len 5 km na južnom brehu rieky Bágmati. Spočiatku som si myslel, že ide o jedno mesto. Všetko je zastavené, iba rieka vytvára prírodnú hranicu. Vďaka svojmu zrodu ešte v 3. storočí je mesto plné budhistických a hinduistických pamiatok zdobených božstvami a drevorezbami kam oko dohliadne. Najviac pamiatok je sústredených na námestí Durbar. O stavbu trojposchodovej pagody sa zaslúžil v 13. storočí kráľ Bháskar Varma. Pre Budhu tu vznikol kláštor Rudravarna. V ňom je socha svätca obklopená ďalšími bronzovými sochami. Kamenný Krišnov chrám predstavuje výjavy z bojov zo starých hinduistických eposov. Rámájany a Mahábharaty. Boh Višna dostal v Patáne svoj chrám z červených tehál. Šiva má päťposchodovú pagodu Kumbhešvar. A pretože Patán údajne v 3. storočí obohatil kráľ Ašoka o štyri stupy, každá v inom rohu jeho približne štvorcového pôdorysu, pôsobí mesto z diaľky ako jeden mohutný kláštor. Hoci v októbri tu nie sú veľké horúčavy na historické námestie som sa vybral zavčas rána. Psi, ktorých je tu neuveriteľne veľa, ale aj kravy, práve dojedali dobroty hlavne ryžu, ktorú hinduistickí veriaci ešte pred východom slnka dávajú k svätostánkom. Tie sú v uliciach Patánu na každom kroku. Skôr než som si stačil v relatívnom kľude pozrieť a nafotografovať príťažlivé objekty, majitelia začali otvárať svoje malé obchodíky. Námestie sa začalo zapĺňať prevažne chlapmi v sukniach a tmavých európskych sakách (je to tunajší originálny štýl oblečenia mužov) a ľuďmi z dedín s batohmi na chrbte. Do budhistických chrámov mierili pútnici oddaní svojim myšlienkam a modliacim mlynčekom spolu so svätými mužmi. Vzorne zaradenej skupine mladých lámov sa snažili domorodci uvoľniť cestu. Nikto sa tu na nikoho nemračil, zo všetkých vyžarovala pohoda a prívetivosť. Hoci tu nie je problém o taxík, rušnú cestu z Patánu plnú rôznych zaujímavostí do centra Kathmándú som párkrát prešiel peši. Po ceste som stále objavil niečo nové. Napríklad aj zabíjačku na brehu rieky Bágmati. Bola zaujímavá tým, že pri nej asistovala skupina voľne žijúcich opíc. Ich snahou bolo ukradnúť si z rozporcovaného mäsa nejaký kúsok. Cestu rozheganým autobusom tunajšej mestskej dopravy, preplneným domorodcami a ich batožinami do centra Kathmándú, som skúsil len raz. Nuž, ale aj to treba poznať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
