dievčenských talentov. Tam sa zoznámila s manažérom, ktorý zároveň zastupoval aj kanadské zoskupenie The Philosopher Kings, tí jej vyrobili demo. Nelly však vtedy plánovala cestu do Európy a po návrate domov štúdium tvorivého písania. Ale aj tak ostali v kontakte, a oni naliehali, aby sa vrátila do Toronta.
"Obidva razy, keď The Philosopher Kings hrali u nás doma vo Victorii, som sa na nich bola pozrieť, a vraveli mi: Musíš prísť do Toronta a nahrať ešte nejaké demá. A ja na to: Ja neviem, chodím do školy, učím sa hrať na gitaru, bla bla bla... Jeden deň mi však potom Gerald zavolal a povedal: Prídeš do Toronta. A tak som šla na dva týždne a bolo to úžasné. My traja sme sa úplne našli. Gerald a Brian sú fantastickí - šikovní a charizmatickí. Vytvorili najpozitívnejšie tvorivé prostredie, aké si len dokážete predstaviť." A materiál, ktorý vtedy spolu nahrali, viedol nakoniec k zmluve s DreamWorks Records.
Nelly vyrastala s popom hlavného prúdu ako Abba, Lionel Ritchie, Madonna, Paula Abdul, ale neskôr sa "namotala" na mestský pop. Potom ju pobláznili Kris Kross, New Edition, Bel Biv Devoe, Salt-N-Pepa a Jodeci. "Na moje 12. narodeniny mi kamaráti kúpil kazetu Mariah Carey."
Prvá kazeta, ktorú si kúpila sama, bola TLC, neskôr smerovala k hip-hopu: De La Soul, Ice-T, Digable Planets, P.M. Dawn týmto fandila až do skončenia strednej školy. Potom začala počúvať cedečka svojho staršieho brata, vtedy objavila Radiohead, Oasis, Pulp, Garbage, U2 a The Verve. Kamarát z Londýna jej zmixoval pásku z "klasiky" ako Simon a Garfunkel či Prodigy a Portishead. "Vtedy som sa dostala k The Beatles aj Smashing Pumpkins." Tvrdí o sebe, že je posadnutá popovou kultúrou. "Milujem ju. Nemôžem si pomôcť - milujem odovzdávania cien, magazíny, filmy."
Keď mala 16, na výlete v Portugalsku si skúsila tamojšiu obdobu tzv. MC súboja. "V jednom klube som sa dostala na pódium a začala som spievať, vymýšľala som si slová len tak, čo mi napadlo. O tom je hip-hop. Portugalské fado je spontánne spievanie. Snažíte sa toho druhého človeka na pódiu vyhecovať - napríklad poviete niečo na jeho matku alebo, že je lenivý a tak."
Jej profesionálna hudobná kariéra je vlastne prekvapením. "Moja mama pracovala ako chyžná v moteli Robin Hood a môj otec je kamenár a mal malú firmu. Osem rokov každé leto som pracovala s mamou ako chyžná, a tak viem, aké to je zarábať si peniaze. Živo si pamätám na to, keď som dostala svoju prvú výplatnú pásku - peniaze som vtedy minula na oblečenie."
Na detstvo spomína takto: "Moje najdávnejšie spomienky sú na kempovanie a na to, že som bola v lodi. Vždy som bola na bicykli alebo pri rieke. S kamarátmi som stavala opevnenia a hrali sme sa celý deň. Vyrastala som obklopená tou krásou a to človeka neskôr dosť ovplyvní." Je teda zjavné, odkiaľ pochádza Nellina tvorivosť.
Jej mama spievala v kostole. "Pamätám si, ako som sa skrývala za gauč a počúvala, ako mama s ďalšími ženami trénovali na veľké festivaly ako Deň Portugalska. Keď som mala štyri, spievala som s mamou duet pre 300 ľudí. Už vtedy som vedela, že rada vystupujem pred ľuďmi."
Možno tak nevyzerá, ale na škole bola pekný kvietok. "Stretávala som sa so "zlou" partiou. Tí rodičia svoje deti nechávali, aby boli hore celú noc a prespávali, kde chceli. Ja som to nemala dovolené, ale zákazy som porušovala a dostávala som sa do problémov. Potom sme mali náš malý dievčenský gang. Volali sme sa portugalská mafia. Kazili sme večierky a keď nás niekto naštval, tak sme tu dali jasne najavo. Ale najhoršia vec, akú sme urobili, bola, že sme hádzali kamene do okien zaparkovaných školských autobusov." Furtadová však vtedy nebola len vandalka, ale aj hrala na trombón v školskej kapele.
Stretávala sa najmä s ďalšími Kanaďanmi prvej generácie, deťmi prisťahovalcov z Číny, Indie, Afriky či Latinskej Ameriky. Hudbu len tak pre seba robila už skôr, ale svoje prvé vokály pre hip-hopovú skupinu svojho kamaráta nahrala v 16-ich. Po strednej škole odišla do Toronta. "Dostala som prácu v jednej firme a začala som pracovať na tom, aby som sa dostala k hudbe. Stala som sa členkou experimentálnej skupiny Nelstar. Písala som hudbu a pomáhal nám hip-hopový producent, nahrali sme aj niekoľko piesní a dokonca sme nakrútili i videoklip."
Miluje koncertovanie. "Nemôžem sa dočkať, kým vyrazíme na cesty. Na toto som čakala celý život. Mať vlastnú kapelu bol môj sen. Vždy som si predstavovala, že sedím v autobuse, celé hodiny čítam, až kým dorazíme do ďalšieho mesta. Možno sa to niekomu zdá divné, ale v srdci som vždy bola kočovníkom, rada sa túlam."
Raz chce urobiť album brazílskej hudby naspievaný výlučne v portugalčine. A tiež sa zlepšiť v hre na gitaru. "Na škole som hrala na ukulele, takže poznám tie štyri struny - o dve viac predsa nemôže byť také ťažké, však?"
Rada behá, korčuľuje sa, hrá plážový volejbal a rada si v telke pozrie futbal. Napísala "Forcu", oficiálnu hymnu tohtoročných majstrovstiev Európy vo futbale, ktoré budú v lete v Portugalsku. Na trombón a ukulele sa naučila hrať v 9-ich, na klávesy v 11-ich a skladať začala v 12-ich, vtedy napísala svoju prvú pesničku. Keď si ostatné dievčatká pýtali na Vianoce bábiky a šatôčky, tak Nelly chcela syntetizér a nahrávacie zariadenie a jej detská izba bola polepená plagátmi z časopisov. Rodičia ju v tom podporovali, zaprotestovali jediný raz, keď sa v 17-ich rozhodla odísť do Toronta. "Muzika má byť zábavou. Keď sa pri nej nebavíte, tak nemá zmysel ju robiť."
Najtrápnejšia vec v živote sa jej prihodila, keď mala štyri roky. "Skúšala som vtedy vo svojej izbe jednu pesničku o daždi a bolo mi treba cikať, ale nechcelo sa mi odísť z izby na záchod, tak som pustila do gatí..."
Miluje svoje zlaté a strieborné náušnice a aj svoje tenisky Adidas. Verí v Boha. "Vyrastala som v rímskokatolíckej rodine. Správam sa k ľuďom tak, ako chcem, aby sa oni správali ku mne." Na fast food vám neskočí. "Som čudák. Mám rada tofu, sójové mlieko a tak." Rada nakupuje mejkap, rúže, krémy a parfémy, v škole jej sedelo tvorivé písanie a literatúra, školu popri hudbe zvládala. Jej obľúbenou herečkou je Jennifer Lopezová a hercom Jude Law.
Autor: jav
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
