dnes sa skúsime pozrieť na ich genézu všeobecne.
Keďže na vápencových masívoch, ktoré budujú Slovenský raj, sa voda rýchlo strácala v podzemí, nestačila na povrchu vytvoriť dolinovú sieť. Preto sa tu zachovali plošiny, ktoré geomorfológovia považujú za zvyšky mladotreťohorného plochého reliéfu, ktoré tektonické pohyby vyzdvihli do výšky 500 až 600 metrov nad Hornádsku kotlinu. Pôvodne jednotná krasová plošina je dnes úzkymi tiesňavami rozrezaná a rozčlenená na niekoľko krasových planín. Najväčšia a najlepšia zachovaná je planina Glac v centrálnej časti Slovenského raja. Jej plošina má rozlohu vyše 3 km2. Okrem nej sa tu ešte nachádzajú planiny: Geravy, Pelc, Hanesová, Skala a Lipovec. Plošiny týchto planín sú mierne zvlnené, sú na nich krasové jamy (závrty) a škrapové polia.
Doliny, rozrezávajúce planiny Slovenského raja sú extrémne úzke až tiesňavovité. Charakter tiesňav má 14 krátkych dolín, z toho 13 je na severnej strane pohoria v povodí Hornádu. Len Zejmarská roklina je orientovaná smerom na juh do Hnilca. Kláštorská roklina ústi priamo do Prielomu Hornádu. Suchá Belá sa ako jediná končí na okraji Slovenského raja. Ústi do doliny Hornádu pri Podlesku na južnom okraji Hornádskej kotliny. Do doliny Veľkej Bielej vody ústia Piecky a Veľký Sokol. Dolina Tomášovská Belá je miestom, kam ústi Sokolia dolina a Kyseľ. Tiesňavy Slovenského raja majú veľmi nevyrovnaný profil s početnými skalnými stupňami, cez ktoré voda prepadá vo forme kaskádovitých vodopádov. Voda pretekajúca tiesňavami často prekonáva na malých úsekoch veľký výškový rozdiel. Napríklad v prípade Suchej Belej až 400 metrov na vzdialenosti 2,5 km. Predpokladá sa, že niektoré tiesňavy Slovenského raja vznikli prepadnutím stropu riečnych jaskýň vytvorených vo vnútri vápencového masívu.
Niektoré tiesňavy nadväzujú na väčšie doliny, ktoré majú odlišný charakter a otvorenejší riečny profil. Dolina Veľkej Bielej vody sa severozápade je mohutná dolina s riečnym profilom v tvare písmena V. Podobná, avšak zovretejšia, je Tomášovská Belá a dolina potoka Lesnica vo východnej časti pohoria.
Južnú časť pohoria pretína v rovnobežkovom smere dolina rieky Hnilec, ktorá sa považuje za jednu z najstarších dolín v Západných Karpatoch. Predpokladá sa, že vznikla v starších treťohorách. Úsek doliny Hnilca pretínajúci Slovenský raj má niekoľko tvarovo odlišných častí. V odolných vápencoch a dolinách v okolí obce Stratená má podobu bizarného prielomu so strmými skalnými stenami a s hlboko zakliesneným dolinovým meandrom. Pod prielomom rieka vstupuje do mäkších bridličnatých hornín, preto sa dolinové svahy rozostupujú do menšej vnútrohorskej kotliny, ktorej dno zaplavila voda vodnej nádrže Palcmanská Maša. Pri osade Prostredný Hámor sa dolina opäť zužuje a vstupuje na územie Volovských vrchov.
Hnilecká dolina, ktorej vek sa odhaduje na najmenej 50 miliónov rokov, v podstate "umiera". Príčinou je veľký výškový rozdiel medzi dnom horného Hnilca a susedných podstatne mladších dolín. Hnilec v súčasnosti tečie po dne vysoko položenej doliny, ktoré sa nachádza o 300 m vyššie ako dno doliny Dobšinského potoka. Mimochodom, tento rozdiel využíva prečerpávacia elektráreň na výrobu elektrickej energie. Dobšinský potom sa voči svojmu staršiemu "susedovi" na severe správa agresívne a spätnou eróziou ľavostranných prítokov sa pomaly zarezáva do južného svahu Dobšinského kopca. Rozvodný hrebeň sa tak postupne zatláča na stranu Hnilca, ktorý neustále zmenšuje svoje povodie. K podobnému javu, ktorý sa veľmi výstižne nazýva dolinové pirátstvo, dochádza len raz za niekoľko stotisíc rokov.
Osobitnú prielomovú dolinu si vymodelovala rieka Hornád v severnej časti Slovenského raja. V starších treťohorách toto územie prekrývali sedimenty flyšového charakteru, ktoré dnes budujú susednú Hornádsku kotlinu. Do týchto pieskovcov a ílovcov sa zarezala plytká dolina starého Hornádu. V mladších treťohorách došlo k tektonickým pohybom, ktoré dvíhali Slovenský raj nad Hornádsku kotlinu. Rieka Hornád na to reagovala hĺbkovou eróziou do podložia, až sa prerezala do hlbšie ležiacich druhohorných hornín. Zdvih pohoria bol taký intenzívny, že rieka sa nestačila odkloniť do poddajnejších a mäkších treťohorných pieskovcov, zlepencov a ílovcov v Hornádskej kotline, ale ostala akoby uväznená v tvrdých odolných vápencoch a dolomitoch na okraji Slovenského raja. Vďaka tomu sa vytvorila nádherná dolina známa ako Prielom Hornádu so strmými skalnými svahmi spadajúcimi priamo do vôd bystro tečúcej vody. Prielom Hornádu patrí k turistiky najatraktívnejším prírodným úkazom Slovenského raja.
BEDEKER
Prístup: Ako príklad túry po rôznych formách krajiny sme vybrali cestu cez tiesňavu Veľký Sokol. Patrí medzi veľmi atraktívne trasy. V úvode prechádza veľkou časťou širokej riečnej doliny Veľkej Bielej vody. Najatraktívnejšou a najnáročnejšou časťou túry je výstup najdlhšou tiesňavou Slovenského raja tiesňavou Veľký Sokol, cez viacero vodopádov a kaskád, ktoré sú súčasťou národnej prírodnej rezervácie Sokol.
Začneme na zelenej značke pri autokempingu v Podlesku (550 m), lesným chodníkom popri potoku. V krátkom zúžení doliny zdoláme úsek Tesnina zabezpečený technickými pomôckami. Vydáme sa hore a doprava na asfaltovú cestu vedúcu do osady Píla (1 h, 581 m). Od rázcestia pokračujeme po zelenej značke, poľnou cestou popod les k horárni. Na rázcestí Veľký Sokol-ústie (1,5 h, 610 m) odbočíme na žltú značku, ktorá vedie do tiesňavy Veľký Sokol. Najskôr pohodlnou cestou popri potoku, asi po 1/2 h odbočíme doľava do riečiska, kde sa začína exponovaný prechod tiesňavou. Čoraz strmším stúpaním sa dostaneme do zúženia (Kamenné vráta) s technickými pomôckami. Minieme niekoľko vyvieračiek a prekonáme Malé kaskády, Malý vodopád, Veľké kaskády a Veľký vodopád. Po mostíku ponad vodopád prejdeme do rozšírenia tiesňavy. Pokračujeme do jej záverečného zúženia Rothovej rokliny. V závere tiesňavy odbočíme od potoka doľava a krátkym strmým výstupom prídeme k rázcestiu Glacká cesta (4 h, 899 m). Pokračujeme doľava po červenej značke v prechode lúčnym a lesným prostredím planiny Glac. Stúpanie lesom na okraj planiny sa končí na lúke pri rázcestí Glac bývalá horáreň (4 a 1/4 h, 990 m), odkiaľ pôjdeme pohodlne ďalej k rázcestiu Malá poľana (4 a 3/4 h, 990 m). Pokračujeme modrou značkou lúčnym prostredím planiny k rázcestiu Glac-Malá poľana (992 m). Pred nami sa otvorí pekný výhľad na Havraniu skalu. Ďalej po úzkej asfaltovej ceste vedúcej cez les k rázcestiu Suchá Belá-vrch (5 a 1/4 h, 959 m). Prejdeme na žltú značku a pohodlne klesneme ešte vždy lesnou cestou k rázcestiu Pod Vtáčím hrbom (5 a 3/4 h, 915 m). Pokračujeme doľava červenou značkou. Zostup vedie okolo rázcestia Nad Podleskom do osady Podlesok. (6 a 3/4 h).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
