a pravdupovediac nás to dosť pobavilo. Po vyumelkovaných slovenských hitoch na americký spôsob to znamenalo vítané osvieženie. Okrem toho Chiki-liki-tu-a sú naši, sú z východu a sú na to hrdí. Na pódiu predvádzajú dynamickú "show", ale v zákulisí sa z nich stávajú introvertní Prešovčania, ktorí si vedia získať sympatie svojou nefalšovanou úprimnosťou. Hrajú jednoducho preto, že ich to baví. A tak sa teraz pre zmenu ľudia ani nečudujú, keď v ich novom klipe "zdravia" na letisku Kamila Peteraja. Od nich už človek skrátka čaká hocičo. My sme sa na koncerte pri oslavách vstupu Slovenska do EÚ porozprávali so spevákom Martinom Višňovským.

Ani to nebolo tak dávno, keď sme sa rozprávali o tom, že možno raz budete ozaj slávni. Ako si vysvetľuješ, že sa "Laska moja de si" stala takým megahitom?

- Tak asi nikto nestihol za ten čas urobiť lepšiu pesničku. No a neviem, netuším, vôbec. My tieto veci nemáme vôbec naplánované, takže absolútne nemám poňatie.

Chystáte nejaké zahraničné turné, čo nám o tom môžeš povedať?

- To sú normálne koncerty, nič veľké. To nie je, že Britney Spears. Situácia je taká, že ľuďom to ešte stále príde zvláštne. Ľudia to tu ešte stále nechápu, že teraz sme Európska únia, a keď tam prídeš, tak ťa berú ako normálneho človeka. To je vlastne to isté, ako keď tu príde francúzska skupina. Je na tom ešte stále veľa roboty, nebude to žiadne mega. Budú to normálne, príjemné koncerty.

Prispôsobujete vaše koncerty krajine, kde budete hrať? Pozdraviť sa v rodnom jazyku alebo niečo podobné?

- Po anglicky, ale my máme vlastnú angličtinu, takže tá aj angličtina je prešovčina s angličtinou, takže je to také, ako keď rozprávame po slovensky, po "slovensky", čiže tiež s prešovčinou.

Neplánujete ozvláštniť tieto koncerty o nejaké efekty, alebo tanečnice?

- Keby to tuná fungovalo tak, že by to niekto vedel zaplatiť tak hej, ale neradi robíme všelijaké divné pokusy, v rámci toho, že zavolajme si niekoho. A tak niekto príde, nie je to naskúšané, ani nič, je to také polovičaté, ale už keď to robiť, tak naozaj.

Takže všetky tie veci, ktoré ste robili na pódiu musia byť tiež naskúšané?

- Jaj, tak to nič. Vtedy sa neovládame. To je normálna vec. Kým nevyjdeme na pódium sme takí celkom dobrí chlapci, ale keď tam vyjdeme tak čo nás napadne. Každý robí, čo chce. Ale choreografiu určite nemáme, ale máme obľúbené veci, do ktorých sa radi pustíme každý koncert. Napríklad na konci povedať ďakujeme a tak. Ale veľmi to nenacvičujeme. Nemáme na to čas. Väčšinou sme stále v aute a tam to je ťažko nacvičiť.

A čo robíte v aute?

- V aute cestujeme na koncert, a keď dohráme, tak cestujeme na druhý a zas sme v aute... Ale počúvame rádio, napríklad. Dakedy sme aj spievali, ale teraz si už nespievame. Ale občas si spievame aj teraz.

O Prešove sa vraj hovorí ako o slovenskom Seatlli, je to pravda?

- Neviem, zatiaľ som tam nevidel nič také, prečo by som si to myslel, ale to bolo asi len vtedy, keď sa vyrojili tie skupiny a Tásler, tak možno mal niekto taký pocit, že by to tak malo byť, ale nevidím to tak. Veď to je normálne mesto, akurát, že sú tam skupiny, z ktorých niektoré sú známe. Ale že by to bolo nejako mega?

Ako sa vám hralo na Aureloch? Mali ste tam dosť zaujímavý image....

- Čo ti viem na to povedať? Urobili sme to kvôli tomu, že sú to aj naše oceňovania, keďže sme rocková skupina, aj my by sme mohli dakedy vyhrať, ale v každom prípade, finta je taká, že tým, že sme boli pozvaní, tak sme to neodmietli. Ale že by sme sa tam videli? Že by sme také podujatie chceli absolvovať každý rok a za každú cenu? Tak to asi nie. Dali nám šancu, tak sme im zahrali, báli sa nás dosť a myslím si, že už sa ponaučili... Museli vedieť, koho si pozývajú na akciu. Oni to netušili, tak sme im to urobili.

Ako vnímate politickú situáciu a vstup do Európskej únie?

- Pre nás je to strašná výhoda v tom, že nemusíme nič platiť, keď ideme cez hranice. A môžeme teraz prísť a dostať sa všade bez zbytočných problémov. Stačí sa len dohodnúť s človekom, prísť tam, a všetkých ostatných mať na háku. Nikto sa nás nemôže dotknúť. Tým, že sme európska únia, stačí povedať: "Dobrý deň, my sme Slováci", a oni povedia, že dobre. Za normálnych okolností to až také jednoduché nie je. Už sme síce na zájazde boli, ale teraz je to väčšia výhoda, lebo tak my, ako aj oni si budú pozývať kapely. A tiež je dobré, že sa tu nebudú báť chodiť. Ekonomicky ti neviem povedať. Do toho až tak nevidím, ale viem, že krajiny EÚ sa nemajú až tak zle. Je to taký štandard, tak ako tu. Ale tu ľudia nadávajú, že majú nedostatok peňazí, ale tam nadávajú tiež.

Ako sa vám natáčajú klipy? Keď ste v úlohe hercov a režisér vám kričí pokyny?

- Nikto na nás nekričal. Keď sme točili "Laska moja de si", len sme sa postavili na kopec, štrnásť minút nás natočili a išli sme preč. Neviem, nevideli sme tam niečo iné. Bol to jeden kopec zameraný vždy na inú stranu, aby vyzeral, že je iný. To bolo štrnásť minút. Rýchle to bolo. Tak vždy natáčame klipy, narýchlo. A teraz máme nový. Ale ten je vlastne ešte starší ako tá pesnička, akurát, že až teraz sme ho dali televízii. Tak si ho ľudia môžu pozrieť. Je to vlastne film urobený cez nahrávanie, čiže je to reálny pohľad na to, ako naša skupina vyzerá v štúdiu. A vlastne pohľad ako vyzerá v štúdiu každá skupina. Žiadni voňaví chlapci, ale väčšinou utrápení mladí muži, ktorí sú spotení, hlavne keď je vonku 37 stupňov a ty si v uzavretej miestnosti, kde ti niekto raz za čas spustí ventilátor, ktorý na chvíľu odsaje vzduch. Tam každý vidí tú krásu hudby, že aké je to jednoduché a ako nám každý závidí, že: "Á, to vy si len tak chodíte, chcel by som tak chodiť ako vy!"

Prečo ste sa nakoniec rozhodli pre názov "choďte sa hrať pred vlastný vchod", keď ste chceli "Bubeník je najlepší". Nie je najlepší?

- Nie, bubeník je najlepší, ale je to jedna z variánt, ktoré ešte môžeme využiť. Ale rozhodli sme sa tak, že teraz to necháme tak, urobíme také, a potom urobíme druhé. Neviem, nerozmýšlali sme nad tým, len sa nám to páčilo, lebo to pekne zapadá k názvom, ktoré boli predtým. Tak sme odovzdali posolstvo ďalej.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.