vyslovená (ex post na tlačovke) ponuka premiéra na dodatok ku koaličnej zmluve, "ktorým by sa Slobodné fórum stalo piatym členom koalície", totiž novinkou nepochybne je.
Dokonca aj bez ohľadu na to, či na rokovaní ponuka odznela - Martináková totiž vzápätí vyhlásila, že "nedostali sme žiadnu ponuku". Spor o to, čo sa vlastne odohralo, rieši verejný záväzok Dzurindu; ak včera do všetkých médií vyhlásil, že je pripravený na dodatok, nemôže zajtra povedať, že ponuka na pristúpenie neexistuje. Predseda vlády síce ani doteraz neodmietal "zazmluvnenie" SF, na rozdiel od KDH a SMK však nemyslel na rovnoprávne členstvo v koalícii, ale akúsi variáciu opozičnej zmluvy bez priamej účasti SF vo vláde. Toto bola mesiace najväčšia (technická) výhrada Hrušovského i Bugára smerom na Dzurindu: "On jediný môže ponúknuť SF účasť vo vláde", do kolečka opakovali. Teraz sa stalo - to je novinka.
Situácia sa mení do tej miery, že oddnes sa už nedá tvrdiť, že riešenie blokujú obaja - premiér nevôľou pozvať SF do vlády a SF personálnym ultimátom na jeho osobu. Dzurinda vyhral taktickú bitku, pretože si uvedomil, že na zachovanie status quo, ktorý mu je najmilší, úplne stačí kategorické odmietanie SF. Uvedomil si, že nič ho nestojí urobiť takú ponuku, ktorú druhá strana nemôže prijať, pokiaľ nechce poprieť sama seba. Odteraz mu už Bugár s Hrušovským nemôžu v každom druhom rozhovore, ktorý dajú médiám, hádzať o hlavu, že nie je ústretový. Ukázal, že je...
... hoci, s vysokou pravdepodobnosťou, fakticky stále nie je. Keby totiž Martináková miesto toho, že "zotrvávame na stanovisku, že nevstúpime do vlády, na čele ktorej stojí Mikuláš Dzurinda", vyhlásila, že "ZATIAĽ zotrvávame na stanovisku (...), ale radi si vypočujeme podmienky, za akých si pán premiér naše pristúpenie predstavuje", veľmi rýchlo by vyšlo najavo, že Dzurinda naďalej rozmýšľa v mantineloch akejsi opozičnej zmluvy. To sa však už nedozvieme, keďže SF sa na rokovanie nepripravilo dobre. Premiér sa pritom vždy bránil zmenám pomerov síl vo vláde a SF teda stačilo navodiť situáciu, ktorá by ukázala, že na neochote ponúknuť im (resp. KDH, ku ktorému by sa akože pričlenili) rezort sa nič nezmenilo. A potom by sa mohla Martináková víťazoslávne opýtať na kameru: Čo je to za ponuku, ktorá nerešpektuje rozloženie síl v parlamente? Pripomeňme, že rekonštrukciu vlády s tým, že SDKÚ by uvoľnilo jeden post, berú ako prirodzenú súčasť rozšírenia koalície aj KDH, SMK a dokonca i ANO...
Tvrdenie, že z vecného hľadiska je predsa jedno, či cestu k päťkoalícii blokujú dvaja alebo jeden subjekt, je úplne scestné. Ak sa zosilnie tlak na SF, aby vysvetlilo svoju pozíciu, tak Martinákovej koncepcia sa zrúti za tri minúty. Nedokáže sa obhájiť pred otázkou, že v čom je štýl Dzurindu až taký neprijateľný, že práve pre nich - SF - je dôvodom, aby bránili normalizácii pomerov na politickej scéne. Kľúčová otázka znie takto: Aký mandát má sedem prebehlíkov, ktorí hlasovali za to isté programové vyhlásenie, aby hodnotili Dzurindovo pôsobenie a štýl so zásadne inými závermi, ako KDH a SMK, ktorí tiež hovoria, že jeho štýl je neprijateľný? V SF nemajú žiadnu odpoveď na námietku, že neprijateľnosť štýlu jedného človeka nemôže byť nikdy jediným faktorom, z ktorého sa odvíja správanie zodpovedného politického subjektu. Nevidieť zdroje politickej legitimity toho, aby SF, ktoré nedisponuje ako subjekt priamym mandátom voličov a od SDKÚ sa odčlenilo v dôsledku jedinej kauzy, robilo autonómnu a svojtvárnu politiku, ktorá destabilizuje krajinu. Toto je dnes problém nemenší, ako neznesiteľné maniere, ktoré kvitnú v politickom prejave Mikuláša Dzurindu.
Pozícia SF je neudržateľná aj kvôli faktu, že práve rekonštrukcia aj za ich účasti s oslabením vplyvu SDKÚ by bola najlepším nástrojom na predídenie ďalších mocenských excesov. Martináková kľučkuje tvrdením, že koalícia dodnes ignorovala všetky politické požiadavky SF - zmenu volebného zákona (opodstatnená), obmedzenie politických nominácií v štátnej správe (opodstatnená s výhradami) a niektoré ďalšie (menej opodstatnené). Ale ak im ide skutočne o tieto a iné zmeny, tak musia vedieť, že svoje priority presadia omnoho ľahšie ako súčasť koalície.
Nie je jasné, o čo Martinákovej a SF vôbec ide. Ich správanie nemá politickú logiku. Ako opozícia sú odsúdení na pomalé umieranie - Fica nikdy netromfnú. O hodnotách nech radšej ani nerozprávajú, lebo každým druhým skutkom v parlamente si odporujú. Po pondeľňajšom rande s Dzurindom uviazli definitivne v sieti, z ktorej sa budú ťažko vymotávať. S tromi percentami sa nedá dlhodobo hrať na akúsi tretiu cestu medzi koalíciou a opozíciou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
