vedľajšej role nejakej kauzy či inej parády. Nie je len jasné, koľko nás bude toto oživenie stáť. Hoci stále nie je ani vylúčené, že s Ruskom na čele rezortu hospodárstva krajina zarobí. Len tá druhá možnosť akoby s pribúdajúcim časom oslabovala.

Momentálne doznievajú akordy Ruskovej výpravy do Číny. Ministerstvo chce žalovať niektoré médiá za údajne zavádzajúce informovanie o financovaní celej delegácie, ktorú do "ríše stredu" zviezol vládny špeciál. Ten mávajú k dispozícii iba traja najvyšší ústavní činitelia, Rusko si však vyloboval u Dzurindu výnimku. Záležitosť bola natoľko prioritná, že keby leteli účastníci normálnymi linkami, utrpeli by takú ujmu, že by sa nemohli sústrediť na rokovania s čínskymi hostiteľmi. Tak to aspoň vyznelo z Ruskových vysvetliviek. A že vraj by bolo smiešne, keby sa 70 ľudí presúvalo roztrúsene bežnými spojmi...

To je, samozrejme, nezmysel a nebezpečný precedens - zajtra môže ktorýkoľvek minister, predovšetkým Kukan, ktorý lieta kdesi každý týždeň, prísť s požiadavkou, že aj on chce špeciál. O čo je on horší ako Rusko? Pikantné je, že žalobu proti médiám zvažuje ten Rusko, ktorému najbližšia televízia vyzýva iných politikov k súdnym sporom takrečeno obdeň. Mal by sa mierniť - keby pred nastúpením do lietadla verejne oznámil, že toľko a toľko stojí cesta, a z toho takú a takú časť si zaplatia pozvaní podnikatelia, nikoho by nenapadlo triafať do vzduchu. Špekulácie sa spustili preto, lebo vec utajoval a hoci po návrate akési vyúčtovanie naznačil, namieste je pýtať sa, prečo pasažierov i náklady nevedel vopred zverejniť.

O samotnej účelnosti misie sa dá tiež silne pochybovať. Predstava, že Číňania čakajú len na to, až v Pekingu pristane roj slovenských podnikateľov na čele s ministrom, aby mohli uzavierať výhodné kontrakty, je úplne scestná. To, že kde budú investovať a komu dajú zákazky, je už aj pre čínskych komunistov záležitosť čiste ekonomickej úvahy. A ako vidieť z ich obchodných sporov s partnermi iného kalibru - napríklad USA - počínajú si tvrdo a bezškrupulózne.

O nadviazanie kontaktov sa usilujú, samozrejme, aj iné krajiny - nedávno bola napríklad v Číne obrovská česká výprava, ktorou sa obklopil prezident Klaus. To však bola oficiálna štátna návšteva vrcholného ústavného činiteľa, ktorá je z podstaty svojej vyššej úrovne (stretol sa s čínskym prezidentom aj premiérom) a teda aj vyššieho záujmu hostiteľov vhodná na oťukávanie a výmenu ponúk, prípadne uzavieranie akýchsi predbežných dohôd. Obyčajný stredoeurópsky minister bez nároku na audienciu u špičkových pekingských komunistov stojí z hľadiska "public relation" o dve-tri poschodia nižšie a tomu určite zodpovedajú aj pozvania a príležitosti pre jeho podnikateľské garde. Takých delegácií, ako bola Ruskova, chodí do Číny štyridsať za deň a všetky si myslia, že objavia zlatú baňu. Skutočnosť býva omnoho skromnejšia - v Číne je trh kapitálu a služieb stále regulovaný a partneri na tej úrovni, s akými mohli komunikovať slovenskí podnikatelia, si musia na všetko pýtať dodatočné povolenia a pečiatky. To nie je výmysel komentátora Korzára, ale názor napr. týždenníka The Economist, ktorý sa čínskemu podnikateľskému prostrediu analyticky pravidelne venuje. Mimochodom - pokiaľ ide o dohodu na zalesňovaní akéhosi čínskeho územia, ktorou sa Rusko po návrate chválil, autor si len tak matne spomína, že o zalesňovaní sa hovorilo už - a teraz je to bez záruky - buď pri návšteve Dzurindu v roku 2000, alebo Hrušovského v roku 2002...

Aj keď si Ruskovi štamgasti v špeciáli priplatili 100-tisíc na hlavu, čínsky let bol do značnej miery poznávací zájazd pre kamarátov. Bola by zaujímavá jedna anketa medzi účastníkmi bývalých výprav v Číne, koľko sa z vtedajších dohôd a zámerov realizovalo. Hneď by sme videli jasnejšie, koľko cesta vynesie... Ani s rizikom súdnej žalobe si neodpustíme tip, že bilancia bude jedno veľké mínus.

Podobne sa vznášajú pochybnosti aj nad efektívnosťou investičných stimulov pre KIA/Hyundai. Rozdiel je ten, že tu sú v hre miliardy. Ešte pred odletom do Číny vydal Rusko stanovisko, ktorým reagoval na zverejnenie niektorých častí zmluvy (viď Korzár 3. 5.). Nič v podstate nevyvrátil, len potvrdil, že text sa oficiálne nezverejní. Najpofidérnejšiu časť zmluvy, že KIA neplatí žiadne sankcie, ak od investície odstúpi, obhajoval tvrdením, že v takom prípade ani SR nemusí vložiť dohodnuté prostriedky. Otázka je, čo bude, ak "stimulovať" projekt začneme a KIA potom povie, že pre také a také nové nariadenie EK sa sťahuje... Nie je to jediný problém, ktorý zo zmluvy kričí. Ani jediný, ktorý sa nad Ruskovým pôsobením týči.