storočia, ktoré na tejto strane mapujeme a priblížime si udalosti prvého jarného dňa roku 1923 na východnom Slovensku. Vtedy Košičania vítali jar v zimníkoch. (O rok neskoršie, 21. marca 1924 to už bolo v podkolienkach na tradičnom výlete detí s rodičmi na Alpinke, Bankove a Aničke v Košiciach). Pre zlé počasie a silný vietor si nevyšli na túru na Slanský hrad ani otužilí členovia turistického oddielu.

Podľa Spravodaja, vydávaného skautmi (dva oddiely sa schádzali v bývalej budove gymnázia na Kováčskej 28) "zúril severák, ktorý od vychádzky odradzoval, ale I. a II. oddiel skautov predsa začal jarnú sezónu celodennou vychádzkou na Sivec, kým II. oddiel sa na pol dňa vybral na Bankov a V. oddiel najmenších chlapcov v najväčšom vetre sa išiel vybehať na Hradovú. Dievčatá mali poldenný výlet do Kavečian."

Nepriazeň počasia neodradila vojenskú posádkovú hudbu od promenádneho koncertu dopoludnia od jedenástej do dvanástej pred Východoslovenským národným divadlom. Koncerty patrili k tradícii, rovnako ako duchovné koncerty odbočky Zväzu československého dôstojníctva v Košiciach v posádkovom kostole na Hlavnej ulici pri vojenských bohoslužbách. Podľa rozprávania osemdesiatpäťročných Košičanov (v r. 1998) pochod dôstojníkov a vojakov mestom na bohoslužby za sprievodu hudby bol zážitkom. Ľudia sa prizerali z chodníkov Hlavnej ulice, až kým celý sprievod nevošiel do kostola. Prvé jarné bohoslužby vojakov pripadli na 25. marca s koncertom symfonického orchestra 14. pešieho pluku pod vedením kapelníka kapitána Langera. Repertoár duchovného koncertu tvorili skladby Vagnera, Dvořáka, Bacha. Áriu Ľudmily z oratória sv. Ľudmily hrali na krídlovke. Takéto koncerty boli košickou špecialitou a mali vysokú úroveň. Deň pred vojenskými bohoslužbami sa vrátili zástupcovia armády, medzi nimi aj z Košíc, z Prahy. Sám prezident Masaryk ich pozval z celej republiky na "čaj" pri príležitosti svojich narodenín. Na prezidentskom čaji podal hlásenie pilot major Skála o tom, že na lietadle novej konštrukcie firmy Aero dosiahol výšku 7 255 metrov v rekordnom čase 25 minút a 25 sekúnd. Dovtedy bol maximálny vzostup do výšky 7 050 metrov a to iba jedenkrát za 29 minút.

V prvý jarný deň sa v Košiciach objavili plagáty a v novinách oznamy o trojmesačnom hosťovaní Slovenského národného divadla z Bratislavy v Košiciach. Sezóna, na ktorú sa Košičania veľmi tešili, sa mala začať 1. apríla. Operný aj činoherný súbor sa mal predstaviť publiku novonaštudovaným repertoárom v novej úprave. Preto od 20. marca v budove Východoslovenského národného divadla začal úradovať tajomník SND a vybavovať aj objednávky mimo Košíc. Predplatné bolo na tridsať hier a vstupenky si mohli kúpiť záujemcovia aj v Stanglerovom kníhkupectve. Košická divadelná budova nemala v tom čase svoju stabilnú scénu so stabilným súborom z radov domácich hercov. Ministerstvo kultúry a osvety takýmto hosťovaním viac-menej vyriešilo uspokojenie hladu po kultúre. Jestvovali aj vidiecki divadelní podnikatelia, ktorí organizovali predstavenia z radov ochotníckych divadiel. Práve v marci roku 1923 Organizácia vidieckeho herectva upozorňovala na skutočnosť, že vidiecki divadelní podnikatelia úmyselne vyvolali krízu tým, že znížili hercom "gáže" na 500 - 600 korún mesačne, aby sa mohli dožadovať štátnych subvencií. Dovtedajší mesačný plat herca bol 600 - 700 korún. Táto herecká organizácia upozorňovala ochotnícke spolky, osvetové zväzy aj iné kultúrne združenia, aby od divadelných podnikateľov cestujúcich po vidieku žiadali písomné vyhlásenie organizácie československého herectva v Prahe, že podnik zamestnáva členov Organizácie čsl. hercov a vyhovuje všetkým podmienkam.

Spomeňme aj nepríjemné jarné udalosti. Napríklad v Čani kam mnohí Košičania pešo chodievali po múku za svitania, zatvorili mlyn. Patril účastinárskej spoločnosti, ktorá mala na Slovensku päť mlynov - v Košiciach, Veľkom Šariši, Spišskej Novej Vsi, ktoré prosperovali - v Lučenci i Čani, na ktoré doplácali.

V tej istý deň prišiel v dedinskej krčme v Topoľovciach o život nič netušiaci mládenec Štefan Pavliško pri tanci. Pavol Folenta, opitý do nemoty, sa zamiešal medzi tancujúce páry a oloviankou z ničoho nič tresol po hlave Pavlišku. Ani ho živého nestačili preniesť domov, cestou skonal. Folenta dostal za vraždu neuveriteľných 20 mesiacov.

Prvý jarný deň si určite navždy zapamätali traja vojaci z delostreleckého pluku v Košiciach. Jeden z nich našiel na pôjde v kasárňach ručný granát. Odniesol ho na dvor, kde sa ho pokúšal rozobrať. Jeho dvaja kamaráti sa prizerali, presviedčajúc ho, že granát je prázdny. Vzápätí vybuchol a trojicu zranil.

Ktovieaké to nemali ani košickí štátni zamestnanci. Nielen teraz, ale aj v 20. rokoch i neskôr, boli Košice najdrahším mestom. Drahším aj ako Praha. Je pravda, že štátni zamestnanci dostávali tzv. drahotné prídavky, nakoľko ceny najmä potravín boli vysoké a stále stúpali. Delegácia štátnych zamestnancov odcestovala do Prahy, aby požiadala o poukázanie prídavkov najmenej do konca roku 1923, keďže ich od apríla mali prestať vyplácať. K petícii boli pripojené zoznamy s cenami za byty, potraviny a grafy dokumentujúce ich stúpanie. Zároveň žiadali vyjadrenie k pripravovanému zníženiu platov. Takže - prvý jarný deň priniesol so zlým počasím aj "oblačnosť" v každodennom živote.