upravuje zásady rovnakého zaobchádzania", odhlasovala vysoko nadústavná väčšina 107 poslancov zo všetkých kútov ideologického spektra. Slovensko tým splnilo požiadavku akejsi smernice EÚ, ktorá bola hlavným argumentom v zápase o túto normu. Máme teda v Bruseli bod k dobru, ale žiadny dôvod na oslavu.
Predstavy Pála Csákyho, armády ľudskoprávnych združení a ľavicových intelektuálov, že odteraz sa na Slovensku nebude diskriminovať, sú totiž naivné a smiešne. Táto legislatíva prinesie presne taký efekt, ako napr. dodnes platný tzv. protifajčiarsky zákon - bude sa obchádzať a ignorovať. Jednoducho preto, lebo je neprirodzené a fakticky nemožné ju dodržiavať. Kto neverí, nech si všimne trebárs štatistiku o mužských a ženských platoch v Európskej únii - muži majú o 10-20 percent vyššie zárobky v krajinách s antidiskriminačným zákonom aj bez neho.
Zákon je nanič, ak život je o inom. Striktne vymáhané "rovnaké zaobchádzanie" by vytvorilo neriešiteľné situácie. Napr. pre zamestnávateľov i zamestnancov, ktorí by v konečnom dôsledku na dodržiavanie najviac doplatili. Jednoducho preto, lebo keby kvôli napr. rôznym platom začali podnikateľov vláčiť po súdoch, tí by to riešili trebárs znížením stavov - prepúšťaním. Predstava napr. poslanca Číža zo Smeru, že "ak nemáme všetci rovnakú štartovaciu čiaru, tak ju musíme vytvoriť", je sociálne inžinierstvo; neexistujú dvaja ľudia na svete s "rovnakou štartovacou čiarou". Identity muža či ženy, Róma či Neróma, lesbičky či transsexuála (a pod.) nie sú jedinou vlastnosťou, ktorou sa ten-ktorý jedinec odlišuje od iných ľudí. Takých definícií je nekonečné množstvo. A antidiskriminačný zákon vlastne len vymenúva niekoľko módnych definícií (sexuálna orientácia, pohlavie, rasa, národnosť), podľa ktorých sa akože nesmie diskriminovať. Prečo tam ale nie aj farba vlasov či telesná váha a sto ďalších? Ak sa o miesto čašníčky či sekretárky atď. uchádzajú obézna a štíhla slečna, v 99 zo 100 prípadov uspeje tá príťažlivejšia. A čo na to antidiskriminačný zákon? Zatiaľ nič - až kým nevznikne nejaké vplyvné mimovládne hnutie, ktoré vylobuje do zákona aj obéznych. A potom sa prihlásia napr. vegetariáni - a tak dokola. Celé je to nezmysel. Dobré len pre politikov ako Csáky a Číž, ktorí si myslia, že konštruktivistickým rozumom môžu modelovať zemeguľu podľa svojich snov o tom, čo je dobré.
Samozrejme, že existujú charakteristiky, ktoré sú reálnym hendikepom - napr. rómska (na rozdiel od homosexuála, ktorého nikto na pohľad nerozozná). Ani tu však zákonná zásada nediskriminácie, či dokonca tzv. pozitívna diskriminácia, ktorá bola včera v NR SR do zákona presadená, nemôže byť východiskom. Štát nemôže ľuďom prikázať správne chovanie. Znevýhodnenie Róma nie je vražda ani majetkový trestný čin, je to iba predsudok, hlúpa vlastnosť či zlá skúsenosť. Zákonom sa nedá celý život zregulovať. Pľuvať na ulici tiež nie je pekné, ale zákonom to nikoho nenapadne zakazovať. Intervencie štátu do súkromnej sféry sú väčšie zlo ako akákoľvek diskriminácia, pretože útočia na našu slobodu.
Práve to je najväčší a neprekonateľný nedostatok antidiskriminačného zákona. Je z princípu nesprávne, aby štát organizoval život slobodných ľudí. Príkazmi, ako sa v nejakých situáciách správať, antidiskriminačný zákon obmedzuje priestor slobodného rozhodovania jedincov. Pripusťme na chvíľu, že diskriminácia je neprípustná vec. A je azda prípustné prikazovať podnikateľovi, aké kritériá smie aplikovať pri nábore zamestnancov? Je iste zavrhnutiahodné, ak niekto neprijme uchádzača o prácu, lebo je Róm. Je ale normálne vynucovať to zákonom, ktorý obmedzuje racionálnu tvorbu podnikateľských rozhodnutí? Majiteľ (manažér) nesie zodpovednosť za prosperitu firmy i ostatných zamestnancov, nie štátny úradník. Štátna moc má iné nástroje, ako robiť zamestnaneckú politiku - motivačné, výchovné.
Najväčší vtip je v tom, že diskriminácia - po slovensky ROZLIŠOVANIE - nie je v princípe nič zlého. S rôznymi formami rozlišovania, dávania prednosti niekomu pred inými, sa stretávame v dennom živote tisíckrát. Zaujímavý prípad je trebárs výber životného partnera. Čo iného to je, ak nie diskriminácia všetkých ostatných? Áno, je škaredé, ak medzi kritériami hraje rolu aj farba kože - ale nerobme zo seba pokrytcov: Nie je to bežné v reálnom živote? A nebolo by absurdné, keby štát zákonom povedal, že každý, kto sa cíti diskriminovaný, lebo má dojem, že bol odmietnutý kvôli farbe kože, dostal právo súdne sa domáhať lásky či manželstva? Je to absurdné. Ale o nič väčšmi ako situácia, keď dôvody odmietnutia musí dokazovať zamestnávateľ.
Včera prijatý antidiskriminačný zákon je škaredý, zbytočný a škodlivý zásah štátu do slobody jednotlivca.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
