Vtedy totiž zomrel starogrécky kráľ Mauzól a práve jemu postavili prvú monumentálnu hrobku tohto druhu na svete v maloázijskom Halikarnase (dnešný Bodrum v Turecku). Stala sa jedným zo siedmich uznávaných divov sveta.
Že aj Košice majú niečo aspoň trošku podobné, o to sa postarali architekt Andreeti a profesor Vysokej školy technickej v Budapešti Frigyes Schulek tým, že postavili pri severnej bráne Dómu taktiež hrobku, pravda, omnoho menšiu. V košickom prípade to bolo Františkovi II. Rákoczimu, a keď druhému, tak aj jeho druhom. Svedčilo to o úcte Košičanov k sedmohradskému kniežaťu, ktoré sa postavilo proti Habsburgovcom a chcelo zjednotiť Uhorsko, pričom nezneužívalo na to Turkov ani náboženské nepokoje. Rákoczi žil istý čas v Košiciach (1706-1707). Keď bolo jeho proticisárske povstanie potlačené, nevzdal sa, ale radšej odišiel do vyhnanstva a v Turecku zomrel. To ešte netušil, že do Košíc sa aj tak raz vráti.
V r. 1904 cisár František Jozef I. zrušil výnos o vlastizradcoch, a tak už nič nebránilo preniesť jeho pozostatky z Carihradu (kde boli tajne uložené) do Košíc (1906). Udialo sa to práve v čase, keď sa rekonštruoval Dóm, a tak aj preto Rákocziho krypta, či nadnesene povedané, drobné mauzóleum, bolo postavené práve tam. V najväčšom zo štyroch sarkofágov je spoločne s Rákoczim aj jeho matka Helena Zrínska a starší syn Jozef.
Ďalšie neživé osadenstvo krypty tvoria jeho druhovia. Naľavo dvormajster Mikuláš Šibrik. Napravo generál a gróf Anton Esterházy a tiež napravo gróf Mikuláš Berčéni i jeho druhá manželka Kristína Csákyová. V krypte vidno i ďalšie veci súvisiace s Rákoczim, ale omnoho viac je ich v kópii jeho tureckého domu v Rodošte.
Celý Rákocziho životopis sa však možno "nabifliť" ešte v Dóme, a to jediným pohľadom na fresku Andora Duditsa z r. 1914-1916, ktorá je nad kryptou. Zahliadneme schody, ktoré stúpajú a vzápätí klesajú. Namôjveru, ako v živote. Najskôr na nich naľavo vidno nášho hrdinu čerstvo narodeného, potom ako sa učí čítať, ďalej je prvýkrát zatknutý a napokon na vrchole kariéry i slávy ako šéf najväčšieho protihabsburského povstania. Potom už zrakom klesáme po schodoch: Rákoczi je u francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV., u tureckého sultána a nakoniec v Turecku na brehu mora diktuje svoje pamäti. Ak by ich nenadiktoval, asi by sme o ňom vedeli o čosi menej a bol by o čosi menej slávny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
