stál, aj keď pôvodná vegetačná pokrývka Kráľovej hole (1 946 m) v Nízkych Tatrách bola ľudskou činnosťou poriadne pozmenená. Najmä pasením v minulosti, najradikálnejším zásahom však bolo vybudovanie televíznej retranslačnej a vysielacej budovy na samom vrchole s typickým stožiarom v roku 1960. Človek zmenil panorámu legendami opradeného vrchu, jedného zo symbolov Slovenska k horšiemu, našťastie, na populárnej "Kráľovke" ostalo ešte stále čo obdivovať.
Mohutný masív Kráľovej hole leží na hranici východného a stredného Slovenska a je najvyššou partiou východnej časti Nízkych Tatier, ktoré dostali podľa nej aj pomenovanie - Kráľovohoľské Tatry. Kráľova hoľa je hádam najdôležitejším rozvodím Slovenska - na jej úbočiach pramenia tri rieky - Hron, Čierny Váh a Hnilec, pričom ďalší z tu prameniacich potokov, Bystrá, je významným prítokom Hornádu. Oblá hoľa má zaujímavý satelitný vrchol alebo predvrchol v podobe Kráľovej skaly (1 690 m) v juhovýchodnom úbočí. Jej skalný, bridlicami tvorený vrchol vytvára zaujímavý kontrast s oblými tvarmi Kráľovej hole.
Turistov azda najviac láka pohľad z vrcholu, ktorému nechýba veľa ku dvom tisíckam metrov. Všeobecne sa ráta medzi najkrajšie na Slovensku vôbec a možno z neho obsiahnuť pohoria od Slanských a Zemplínskych vrchov na východe, až po najzápadnejšie výbežky Nízkych Tatier a Chočské vrchy na západe. Samozrejme, na južnej strane dominuje výhľadu nekonečný priestor Slovenského rudohoria a Poľana, na severe dominujú Vysoké a Západné Tatry. Za dobrej viditeľnosti sa dá na vrchole sedieť hodiny a ako pred plastickou mapou sa učiť v praxi zemepis Slovenska.
Okrem toho ponúka Kráľova hoľa aj ďalšie zaujímavosti. Na hlavnom hrebeni, smerom na západ, lemujú hrebeň zaujímavé vežovité skalné útvary. Sú z kryštalickej bridlice, doskovito uložené a možno na nich pekne dokladovať dôsledky vody a mrazu, teda periglaciálnej modelácie reliéfu. K nim patria ja takzvané tufury (zvlnené pôdy), teda pôdne kopčeky, ktoré modelovali ľadové ihličky. Severné úbočia masívu Kráľovej hole, vrátane od západu susediacich vrchov hlavného hrebeňa, nesú znaky ľadovcovej modelácie. Pochopiteľne, nebol to pevninský ľadovec, ale lokálne údolné ľadovce, či skôr firnoviská, ktoré ojedinelo vznikali počas štvrtohorných období, zvaných glaciály aj v záveroch severných dolín masívu Kráľovej hole.
Fantastickým zážitkom sú najmä v júni aj rozkvitnuté alpínske hole, nad hranicou kosodreviny, kde pestro kvitne viacero zaujímavých vysokohorských druhov rastlín, ktoré tu majú početné zastúpenie.
Kráľova hoľa je súčasťou Národného parku Nízke Tatry.
BEDEKER
Prístup: Na vrchol Kráľovej hole vedie päť výstupových značených ciest, asfaltová účelová komunikácia a navyše aj hrebeňový chodník. Dve značky vedú z obce Telgárt (881 m). Červená vedie lesom, neskôr hoľou, je pomerne pohodlná (pravda, ak si odmyslíme vyše tisícmetrové prevýšenie) a trvá 3 a 1/4 hodiny. O niečo náročnejšia je zelená značka, vedúca cez vrchol Kráľovej skaly (1 690 m), zaberie 3 a 3/4 hodiny. Z Horehronia vedie ešte modrá značka zo Šumiaca (880 m) cez Predné sedlo (1 451 m), za 3 a 1/4 hodiny. Azda najkrajšou cestou je tá zo sedla Pusté pole, ktorá je kombináciou žltej a modrej značky, vedie cez skalný amfiteáter Martalúzka s pekným vodopádom a trvá 3 a 1/2 hodiny. Napokon, krajinársky pekná, ale zdĺhavá cesta je zelená značka z Liptovskej Tepličky (919 m) cez sedlo Záturné (1 210 m), ktorá zaberie 4 a 1/4 hodiny. Pre náročnejších cyklistov, ale aj pohodlných peších je určená asfaltka zo Šumiaca.
Zaujímavosti okolia: hrebeň Nízkych Tatier - Stredná hoľa (1 876 m), Orlová (1 840 m), Bartková (1 790 m), Ždiarske sedlo (1 473 m). Muránska planina, Vernárska tiesňava, Dobšinská ľadová jaskyňa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
