vzniklo za rekordne krátky čas. Vzniklo v štúdiu za veľkou mlákou, v New Yorku. V meste, ktoré Richarda zakaždým energeticky vybudí. Podobne ako renomovaní muzikanti, ktorí sa o realizáciu platne pričinili. Gitarista John Lardieri, basgitarista Paul Ogunsalu a bubeník Steve Holley, ex-člen skupiny Paula McCartneyho Wings. Osobne sme sa nielen o platni s Richardom porozrávali pri jeho nedávnej návšteve Košíc.

Bol za tvojou americkou nahrávkou zámer predstaviť sa poslucháčovi očami nezainteresovaných hudobníkov, ktorí nie sú ovplyvnení tunajšou hudobnou klímou a názormi na tvoju osobu?

"Nebol za tým vôbec žiaden zámer. Ja som tam odišiel na dovolenku a to, že to nakoniec dopadlo tak, že som v priebehu pobytu spravil materiál na platňu, ktorú som tam napokon i nahral, bola pre mňa náhoda až zázrak."

Ako sa ti pozdáva poňatie tvojej hudby tamojšími muzikantami?

"Som absolútne spokojný s ich výkonmi. S kreativitou, ktorá podľa môjho názoru jasne dokazuje, že v New Yorku naozaj funguje extra trieda muzikantov. Skutočnosť, že títo páni na čele s inštrumentálnou hviezdou - bubeníkom Stevem Hollym mi hrali na platni, je pre mňa do smrti nezabudnuteľná."

Je rozdiel pracovať s americkou a slovenskou náturou?

"Samozrejme, určite. Vždy som pracoval s vynikajúcimi hudobníkmi u nás, a veľmi si vážim, že sme spolu mali možnosť urobiť veci, ktoré sme urobili. A americká spolupráca? Úplne fantastická. Tak ako si povedala, títo ľudia sú úplne oprostení od všetkých našich súvislostí a pomerov, žijú v hlavnom meste svetového šoubiznisu a je ich veľmi ťažké len tak nadchnúť. Raz som doletel do štúdia z pizzerie, kde som sa bol naobedovať a vravím im - 'Chlapci, po ulici išiel David Bowie!' A oni na to - 'Aha, David, hej, on tu býva'. Hudobná úroveň tamojších zoskupení v druhej, ale i tretej lige, ktoré tam dobre fungujú, je ešte stále veľmi, veľmi vysoká."

Toto dielko si prvýkrát komplet zastrešil sám ako z hudobného, tak aj textového hľadiska. Aký je to pocit?

"Úžasný. Je to také celistvé generálne sebaspriaznenie s platňou. Nehovorím, že v minulosti to bolo ináč. Drvivú väčšinu doterajších albumov sme robili s Jarom Filipom ako výhradní spoluautori. Veľmi sa stotožňujem i s textami Vlada Krausa, ktoré som použil na svojej predchádzajúcej platni. Ale keď to tak celé komplet a na sto percent vyjde z teba, máš pocit, že si vyprodukoval naozaj niečo najautentickejšie."

Nehovoríš si niekedy v duchu, čo by na to asi povedal Jaro?

"Vždy si dávam tieto otázky. Najmä keď počujem jeho obľúbené kapely ako ZZ Top a podobné 'tvrďárny', zakaždým si naňho spomeniem. Rád by som vedel, ako by reagoval na moju novinku. Skúsim mu to tam hore poslať. Uvidíme, či sa ozve."

Výdatne, až v troch skladbách, sa venuješ "anjelskej" téme. Pamätáš, kedy naposledy pri tebe stál tvoj anjel strážny?

"Stále je tam. Lebo ešte vždy sa mi ráno darí otvoriť obe oči, postaviť sa na nohy a vyraziť v ústrety životu. Anjeli okolo mňa zatiaľ určite pracujú."

Myslíš, že poznanie v skladbe "Najlepšia droga je čistá hlava" by neprišlo, keby nebolo to, čo bolo?

"Osobne si myslím, že poznanie všetkých vecí by vôbec nebolo, alebo bolo svojím spôsobom deformované, keby človek nezažil všetko to, čo zažil."

Jedna z piesní je o tvojich deťoch. Nebojíš sa takto verejne im posielať odkazy a cez poslucháčsky filter riešiť svoje súkromie?

"Práve naopak. Deti sú moja generálna téma. Okrem toho sa už po novinách o nich popísalo kvantum informácií proti ich vôli, rovnako o ich rodičoch. Vo svojich skladbách vyjadrujem len svoj úprimný a spontánny postoj na ich adresu. Myslím, že je to maximálne prirodzené."

Album si venoval svojej priateľke Ive Bittovej, ktorej umelecká kreativita je nebezpečne nákazlivá. Odráža sa jej bezprostredná prítomnosť na tvojej tvorbe?

"Nemyslím, že by ma bola nejako výrazne ovplyvňovala, ona si predsa len robí svoje. V každom prípade je to absolútne všestranná umelkyňa, žena, ktorá vie na tej najvyššej profesionálnej úrovni interpretovať tvorbu od vážnej hudby cez rock, pop až po originálne husľovo-hlasové vystúpenia, ktoré sa ozaj dajú len ťažko k niečomu prirovnať. Ja si myslím, že každý, kto nie je hluchý a má blízko k takémuto žánru, v ňom nájde niečo, čo ho zaujme a inšpiruje."

Iva ti prišla spevácky vypomôcť na tvoj minuloročný košický koncert. Vedel by si sa aj ty nejako vtesnať do jej produkcie?

"My sme mali v pláne spoločný koncertný projekt ešte spolu s čembalistkou Barbarou Willi, docentkou na Janáčkovej akadémii, no ja som napokon z toho akosi vycúval. Myslím, že dievčatá si úplne vystačia samy."

Na booklete novej platne sú vydarené fotky z tvojej dielne. Relaxuješ pri foťáku?

"Veľmi rád. Veď za sebou už mám jednu knihu s fotkami, teraz zbieram materiál na ďalšiu. Nechcem sa unáhliť, bol by som rád, keby bol výsledok čo najistejší."

Podporíš album koncertnou šnúrou?

"Áno, na jeseň budeme koncertovať v oboch republikách. Bude to v úplne inej zostave, ako to bolo doteraz zvykom s Ivanom Táslerom. A nebudú to ani športové haly, ale divadelné priestory. Zahráme celý repertoár novej platne i veci zo starších albumov. Ale budú to skladby z kategórie 'nehitových'. Bude to zaujímavé poznanie i pre mňa samého."

Ivana si svojho času nazval talentom storočia. Stojíš si za týmto superlatívom stále?

"Áno, stále. Momentálne mám v aute jeho debutový album, ktorý naspieval tuším v sedemnástich rokoch a stále si myslím, že nie je dôvod, aby sa jeho produkcia ešte kamkoľvek ďalej hýbala. Už tam a vtedy bolo povedané všetko."

Spolupodieľaš sa sťa textár na pripravovanom muzikáli Štefánik. Museli ťa prehovárať?

"Nie, ja som to spolu s kamarátmi vymyslel. Máme tie najvyššie a najširšie ambície, chcem preto veriť, že sa to podarí. Rátame aj s nejakými ľuďmi zo zahraničia. Verím, že s tým opäť nájdeme stotožnenie a radosť z toho nájdu aj druhí."

Prečo práve Štefánik?

"Lebo mám pocit, že to je jeden z najväčších Slovákov, akí tu boli. Jeho zemepisný 'previs' sa síce realizoval ďaleko od Slovenska, v každom prípade to však bol človek z mäsa a kostí. Verím teda, že libreto sa bude dať zvládnuť veľmi atraktívne a zároveň bude pre ľudí i informačne prínosné."

Ďalší album s pracovným názvom 44 plánuješ nahrávať na Kube. Prečo práve tam?

"Toto rozhodnutie padlo už dávno. Sú tam skvelí hudobníci, navyše nás atmosféra starej Havany fascinuje a radi by sme si tam odžili nejaký čas, kým sa z tohto čarovného miesta nestane druhá Florida.

Budeš prežívať svoju 44-ku symbolicky ako niekto 33-ku?

"Veľmi na oslavy nie som, zvlášť na tie narodeninové. Hoci nikdy nerobím okázalé oslavy, pamätám si, že najkrajšími narodeninami bola moja 40-ka. Vtedy som si popozýval všetkých svojich blízkych priateľov, ale darčekový zvyk som si trochu upravil. Ja som bol ten, ktorý každého v ten večer obdaroval. A z toho som mal radosť."

Dotýkal sa ťa hokejový ošiaľ?

"Ha, už dávno som len tak nesedel pri hokeji. Hokejové majstrovstvá ma doteraz takmer vôbec nezasiahli, lebo nemám čas ich sledovať. Výsledky som sa dozvedel vždy až od kamarátov cez sms-ky. Dúfal som, že nedopadneme ako Česi, ktorí vypadli vo štvrťfinále. Pevne som verik, že budeme majstri."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.