sa pnie oáza dvestoročných bukov. Sivé, hrčaté kmene už čosi prežili. Chodím pod obrovskými bukmi a pripadám si ako trpaslík v pralese. Ďateľ čierny zaťukal koncom zimy na silný kmeň pevným zobákom. Ozvena bola hlučná a jasná. Potom búšil do kôry, prerazil aj tvrdé drevo. Triesky pod stromom boli aj desať centimetrov dlhé. Hnilé jadro vyhádzal a v hĺbke, ako má človek ruku po lakeť, rozšíril hniezdnu komôrku. Hneď prvý rok tu párik vyviedol tri mláďatá.
V nasledujúcom roku si ďateľ starú dieru už ani nevšimol, začal dlabať inú na druhom kmeni, asi pätnásť metrov od prvej. Aj tu vyviedol párik mláďat. Takto sa to opakovalo po viac rokov. Keď bolo v okruhu bukovej oázy sedem dier, ďatlia rodinka sa odsťahovala. V jeden rok prileteli noví nájomníci. Štyri páry kaviek si vyčistilo práve tieto diery v bukoch, ktoré sa vypínali nad chodníkom vedúcim k lazianskym domkom. Kavky si na prechádzajúcich ľudí zvykli.
Pri párení a svadobných klebetách často poškrekovali, no ak prichádzal človek, ozvalo sa tiché "kja" a zostali celkom ticho. Bol som skrytý pod širokým smrekom a kavky sa príjemne ozývali "ťa-ťa-ťa", "kja","kja".
V dutinách si kavky hniezda nerobia, zato keď som ich pozoroval na povale v kostole, tam bolo z raždia aj pol metra vysoké hniezdo a v strede hniezdna jamka zo sena. Uprostred mája povieval tichučký vetrík. V kolónii je podivuhodné ticho, akoby tu nik nebýval. Nebolo počuť škrek, ba ani hláska, nevidel som ani pierko. Hľadám súci strom, aby som si v jeho korune postavil pozorovateľňu a vnikol do časti života kavčej rodinky. Na slabšom strome som vo vrcholci zbadal rozloženú búdku. Čadčiansky ornitológovia ju tu postavili kvôli pozorovaniu a fotografovaniu hniezdnej bionómie.
Celé dopoludnie sa nič nedialo. Odrazu okolo poludnia sa v jednej diere ukázala hlava kavky. Z vrcholu smreka počujem, slabé "kja", to samec volal samicu von, aby sa šla nakŕmiť. Kavky sedeli na znáškach. Pre potravu chodili na lúku pod les alebo do dediny. Potravu zbierali najmä na zemi, vyberali hmyz a jeho larvy.
O štyri týždne som sedel znovu v úkryte desať metrov nad zemou. To už rodičia kŕmili mláďatá. Lietali obaja, ale veľmi zriedkavo. Pravdepodobne chytali chrústy, a nosili ich do hniezda. Dolu som schádzal za úplnej tmy. Bola tichá, teplá júnová noc.
Autor: Ivan KŇAZE
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
