postavenými švajčiarskymi a holandskými firmami. Päťdielna jednotka, vo Švajčiarsku označená ako RAm, sa skladala z motorového vozňa, troch nemotorových vozňov a riadiaceho vozňa. Päť jednotiek sa vyrobilo pre SBB (Schweizerische Bundesbahnen) a päť pre NS (Nederlandse Spoorwegen). Motorový vozeň mal dva trojnápravové podvozky, strojovňu a batožinový oddiel. Hnacie naftové motory dodávali výkon 2 x 730 kW jednosmerného prúdu štyrom trakčným motorom na hnacích nápravách a pre pomocné pohony. Tretí striedavý elektrický generátor pre spotrebiče vlaku a kuchyňu poháňal tretí naftový motor 225 kW. Cestujúci mali k dispozícii 114 sedadiel a 32 miest v jedálni. Vlak hmotnosti 240 ton mohol jazdiť najvyššou rýchlosťou 140 km(h medzi Holandskom, NSR, Švajčiarskom a Talianskom.
Švajčiarske železnice SBB/CFF (francúzsky Chemins de fer federaux) koncom šesťdesiatych rokov získali aj zvláštne päťvozňové elektrické jednotky. Stali sa jednými z prvých zaradených do siete vlakových spojov TEE (Trans Europ Expres - Transeurópske expresy) Jednotky radu RAe 1051 sa dokázali prispôsobiť jednosmernému prúdu 1,5 kV používanému vo Francúzsku, Jednosmernému prúdu 3 kV v Taliansku a Belgicku, 15 kV/162/3 Hz vo Švajčiarsku a Nemecku a 25 kV, 50 Hz opäť vo Francúzsku. Stodvadsaťpäť metrov dlhá súprava poskytovala 126 miest cestujúcim 1. triedy. Na koncoch prvého a posledného vozňa sa nachádzala kabína pre strojvodcu. Prostredný vozeň slúžil ako jedálny s kapacitou 48 osôb a jeho časť zaberal malý bar so šiestimi miestami. Časť vedľajšieho vozňa obsadila kuchyňa a istý priestor strojné vybavenie vlaku. Zo zberačov sa elektrický prúd privádzal do dvoch trojosových podvozkov. každom podvozku boli krajné dvojkolesia hnacie s priemerom 1 110 mm a medzi nimi jedno bežné s priemerom 940 mm. Všetky hnacie dvojkolesia poháňali elektrické trakčné motory, pričom štyri dosahovali celkový výkon 2 376 kW umožňujúci jazdu rýchlosťou až 160 km/h. Celá súprava vážila 259 ton, pričom vozeň s motorovou časťou 102 ton. Ostatné vozne mali kvôli nízkej hmotnosti už len dva dvojosové podvozky.
Švajčiarske železnice sa pýšili vlastníctvom motorových a elektrických jednotiek úspešne konkurujúcich leteckej doprave ešte dlho po ich nahradení novšími typmi. Železniční modelári sa však zastarania modelov obávať nemusia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
