Napriek tomu spôsoby tlače známok môžeme rozdeliť do troch základných skupín.
Tlač z výšky - kníhtlač patrí medzi najstaršie a najjednoduchšie technológie výroby. Jej podstatou je, že obraz známky sa odtláča z vyvýšených miest tlačovej platne. Tlačová platňa sa v odbornej literatúre označuje ako štočok. Prehĺbené miesta neprijímajú farbu, tieto miesta na papieri ostanú biele. Staršie techniky využívajú výtvarníci, aby dosiahli špeciálne efekty, ktoré iným spôsobom nedokážu vytvoriť.
Ďalšou technológiou je tlač z plochy. Zakladá sa na zásade, že mastné miesta tlačovej platne prijímajú farbu. Mastné miesta odtláčajú farbu- teda sú farbonosné. Navlhčené miesta odpudzujú farbu, tieto ostávajú na papieri nepotlačené. Kresbu preto na platňu zhotovujú mastnotou. Najznámejším druhom tlače z plochy je kameňotlač a ofset. Tieto techniky by sa dali ďalej rozoberať, ale teraz sa sústredíme iba na základné rozdelenie.
Tretím dôležitým základom druhom je tlač z hĺbky. Je opakom tlače z výšky. Obraz známky sa tlačí z prehĺbených miest platne. Z vyvýšených miest sa farba stiera špeciálnym zariadením. Sem patrí ocelotlač a hĺbkotlač. Známky sa najčastejšie tlačia kombináciou viacerých tlačových techník. Československé známky sa vo viacerých prípadoch tlačili kombináciou jednofarebnej oceľotlače s viacfarebnou hĺbkotlačou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
