práve on často poslednou nádejou na záchranu týchto ľudí. Štvornohí záchranári, ktorých trénujú skúsení psovodi vo viacerých slovenských centrách si minulý týždeň po boku maďarských, českých a slovinských reprezentantov zasúťažili v Košiciach na Aničke. Medzinárodné majstrovstvá SR záchranárskych psov sú akousi generálkou výkonu, ktorý by mal psík podať priamo na zásahu, keď ide o život.
"Ostré zásahy väčšinou prebiehajú tak, že na ne nik nie je pripravený. To len zazvoní telefón s informáciou, kedy a kde máme byť. My sa musíme do hodiny zmobilizovať a čo najrýchlejšie dostať na určené miesto," hovorí nám v prestávke medzi jednotlivými disciplínami bystrická psovodka Denisa Fazekašová s temperamentnou fenkou Arnikou, ktorá skončila minulý rok na majstrovstvách sveta v Dánsku na šiestom mieste. "Posledne sme tak riešili Gabčíkovo, kde nám bol hlásený nezvestný muž. Stretli sa tam družstvá z Banskej Bystrice, Žiliny a Bratislavy. Prehľadávali sme vymedzený priestor spoločne s vojakmi. Hľadalo sa v rojniciach na súši i na brehu Dunaja, žiaľ nepodarilo sa nám ho nájsť a vraj ho nenašli dodnes. Najčastejšie nás takto volajú k strateným deťom a nezvestným ľuďom. Označia miesto, kde ich naposledy videli, zvyšok je na šikovnosti psíka."
Obdivuhodný psí ňuch je dôležitou pomôckou i v prípade živelných pohrôm, ako sú záplavy či zemetrasenia. V auguste 1999, kedy zatriasla zem v Turecku sa na pomoc tamojším obyvateľom vybrali i bystrickí psovodi. Každý z nich sa zhodne, že akcie tohto druhu predstavujú nebezpečenstvo i pre samotných záchranárov, o psíkoch nehovoriac.
"Musíme preto dodržiavať základné bezpečnostné kritérium. Teda psovod nikdy nevstupuje do zrútenej opustenej, často staticky narušenej budovy. Posiela tam najprv psa. Všetko je na ňom," dopĺňa kolegyňu psovodka Janka Šikulová.
"Práve disciplíny Poslušnosť a Obratnosť sú prípravou na to, aby pes mohol byť ovládateľný v ruine či na širokom priestranstve, napríklad v lese. Pes musí byť rovnako pripravený na rôzne terény, ktoré sa môžu vyskytnúť trebárs v zrútenom dome. Keďže v tomto prostredí sa pohybuje sám, nesmie sa báť zdolávať sklo, drôty či suť, musí si zvyknúť na rôzne pachy, množstvo prachu, slabú viditeľnosť. Na všetko byť pripravený, musím sa naňho za každých okolností spoľahnúť," vysvetľuje Majsterka SR v kategórii Ruiny, kde úspešne bodoval jej ovčiak Boss, ktorý sa pred dvomi rokmi umiestnil na majstrovstvách sveta v Maďarsku na šiestom mieste. Ako dodáva, výcvik záchranárskeho psa trvá minimálne tri roky a overuje ho až prax. "Keď pošlem do zrútenej budovy psa a on sa vráti von bez toho aby štekotom označil, že dnu niekto je, musím si byť stopercentne istá, že psík všetko prehľadal a ja môžem odísť," vysvetľuje Janka.
Záchranársky pes musí vedieť úplne sám prehľadať dom od povaly po pivnice. Nevynechať jedinú miestnosť, nájsť všetkych vchody, otvory a schodiská. Nesmie sa báť tmy, vedieť sa samostatne orientovať. Keď nájde nezvestnú osobu, označí ju štekotom bez toho, aby od nej odbehol. Až vtedy sa mu na pomoc vydá jeho psovod so záchrannou čatou. "Psí záchranári sú žiaľ na zásahy privolávaní až v hodine dvanástej. Často býva už veľmi neskoro, aby mohol pes voľačo urobiť. Polícia nás stále pokladá za posledný článok, za laikov, ktorí im kafrú do roboty. Máme však dosť skúseností, aby sme im vedeli pomôcť. A psí čuch je bez debaty najlepší detektor," zhodnú sa obe psovodky.
"V našom štáte zasahuje v prípade nezvestných ľudí vždy najprv polícia a až keď jej príslušníci nie sú úspešní, volajú nás, dobrovoľníkov," dopĺňa kolegyňu Alena Murgašová, jedna z najvýraznejších osobností bystrického výcvikového centra. Ako hovorí, na Slovensku pracujú psí záchranári ako amatéri, čo je dôvod, prečo ich do pracovného modulu, kde sa združujú hasiči a policajti medzi seba nechcú. "Veľa vecí by sme spoločnými silami pomohli rýchlo vyriešiť. Oni majú techniku, my zas dobrých psov. Žiaľ, kdesi to viazne," dodáva.
Niektorí slovenskí záchranári, podobne i bystrické družstvo, sú členmi Medzinárodnej záchranárskej kynologickej organizácie IRO, so sídlom v Rakúsku, kde pravidelne podstupujú atesty, ktoré ich oprávňujú na výjazd do zahraničia. IRO im potom hradí aj všetky výdavky s tým spojené. "Posledne to bolo po zemetrasení v Turecku. Šli sme tam spolu s kolegom. 650-tisícové mesto bolo v ruinách. Stáli tam jedine benzínové pumpy a banky, ináč bolo komplet všetko zosypané," spomína Alena Murgašová. "Nič nebolo zorganizované, nik tam na takúto udalosť nebol pripravený, chýbala potrebná technika. Ľudia nás šklbali za rukávy z každej strany, všetci chceli, aby sme šli prehľadávať práve ich dom. Pridelili nám jednu ulicu, ktorú sme celú prechádzali budovu po budove. Väčšinou sme však našli len mŕtvych ľudí. Smutný pohľad. Až odrazu kolegov bradáčik z domu zaštekal. Bolo to štvorročné dievčatko. Živé. Malo šťastie."
Vraví, že záchranárstvo je tímová robota. Jeden psík nemôže pracovať neustále. Prach sa mu usádza do nosa, otupuje čuch, ničím nezvyčajným nie sú zranenia a rýchla únava. Vtedy prichádza na striedačku ďalší havkáč z tímu, ktorí tvoria zväčša traja psovodi. A to, že naši štvornohí priatelia nasadzujú v takýchto prípadoch za ľudí aj životy, platí doslovne. S odhodlaním vykonávajú povely, za ktoré platia vysokú daň. Zrejme nie náhodou takmer všetci psíci, ktorí sa pátrania v Turecku zúčastnili, do dvoch rokov uhynuli na rakovinu.
Kým sa rozprávame, psíky bez prestania vyštekúvajú. Nevedia zniesť, že ich paničky zanedbávajú a dovoľujú si orientovať svoju pozornosť na niekoho iného. Základné pravidlo - absolútny súlad medzi psom a jeho psovodom tu teda funguje na sto percent. Hoci je na súťaži mnoho druhov psov, od ovčiakov, retrieverov, labradorov až po bradáčov, nechýbajú ani šikovné krížence. Na rase nezáleží. Hoci vyzerajú rôzne, jedno majú spoločné. Iskru v očiach, chuť pracovať, neskutočný temperament, pokojnú povahu, nebojácnosť a vitalitu. "Hoci je jeden psík veľký a iný malý, pre žiadneho z nich to nepredstavuje handicap. Každý je totiž dobrý v niečom inom," vysvetľuje nám rozhodca Miroslav Mažári z Martina. "Malé plemená sa dostanú na také miesto, kde veľký pes nemá šancu. Veľké zase vydržia kondične. Prihliadame na presnosť a radosť. Havino musí mať radosť z roboty, keby ju nemal, postupne by odmietal aj pracovať."
A ako hodnotia akciu spoluorganizátori z košickej Únie vzájomnej pomoci ľudí a psov (UVP)?
"Chceli sme, aby aj bežní ľudia videli, o aký šport ide, že zviera dokáže stáť pri človeku v zlomových situáciách, zachrániť život," vysvetľuje Dana Tóthová z UVP. Podľa jej slov si účastníci veľmi pochvaľovali najmä výber terénov v kategóriách Ruina a Plocha. "Pes v ruinách, na ktoré sme využili starú Magnezitku, musel nájsť sám, na základe samostatného prechodu cez budovu, dve "nezvestné osoby". Vybraná trojpodlažná budova bola tmavá náročná, bol v nej neuveriteľný prievan, čo psov dezorientovalo. A prejavilo sa to na obmedzenej úspešnoti."
Disciplína Plocha prebiehala takisto na veľmi náročnom teréne. Psíci museli prehľadať celý hektár, na ktorom bolo vidno len na desať metrov dopredu. Na rozličných miestach bol zosuv pôdy, čo sťažovalo postup psovodov a okamžite preveroval kondíciu psíkov. Stačilo, aby bol pes len trošku nedocvičený a už úlohu nezvládol.
"Figurantov sa podarilo nájsť napokon len trom psovodom a ich zverencom," hodnotí Dana, ktorá súťažila so psíkom Džipsom. Ten bol minulého roku vicemajster Slovenska a tentoraz práve v kategórii Plocha obhájil titul Majstra SR. V poslednej kategórii Stopa, skončila najlepšie ďalšia Košičanka, Eva Hanková so psíkom Beánom. Ten musel, rovnako ako ostatní súťažiaci psy, na trávnatom poraste v Klatove vypátrať osobu, ktorá za sebou zanechala tisíc krokov.
"Cesta bola prerušovaná rôznymi predmetmi, ktoré osoba akože strácala. Tie musel pes zaľahnúť a rovnako vytrvalým štekaním označiť nájdenú osobu, až dokiaľ sa k nemu nedostane psovod. To mohlo niekedy trvať dosť dlho, čo je pre psíka vysilujúce a opäť je to skúška," vysvetľuje Dana so slovami, že takýto tréning je veľmi náročný na prax v rozmanitých terénoch s odlišnými pachmy a prekážkami.
Silné kynologické záchranárske centrá fungujú na Slovensku najmä v Banskej Bystrici a Žiline, rozbieha sa i v Košiciach. Aj tí najlepší z najlepších na súťaži však tíško závideli Slovincom, kde je psie záchranárstvo silne podporované samotnou vládou. Aj preto bol za absolútneho víťaza špeciálnych prác napokon vymenovaný Slovinec Marko Bručan s fenkou Izou.
A v čom tkvie dôležitosť podobných súťaží?
"Vzájomné zápolenie, kedy si psovodi preberajú skúsenosti a navzájom sa konfrontujú, je veľmi dôležité pre zdokonaľovanie sa v tomto športovom odvetví. Vždy sa tu naučíte niečo nové. Navyše práve tu sa vyhľadávajú kvalitné psy, ktoré môžu zohrať dôležitú úlohu pri zásahoch v praxi," uzavrie šéfka UVP, ktorá akciu pripravila v spolupráci s Asociáciou cvičiteľov záchranárskych psov SR a ZŠ Myslava.
Ako na záver dodala, údajne sa pre veľký úspech môžeme tešiť na druhý ročník Medzinárodných majstrovstiev Slovenska záchranárskych psov opäť u nás v Košiciach.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
