Freddie Mercury: "Ja nebudem hviezdou, ani ňou nechcem byť, ja budem legendou"

Freddie Mercury, ktorý by sa bol 5. septembra dožil svojich 58-ich narodenín, zostáva v hudobnej oblasti najslávnejšou a pre vyznávačov božích bičov

asi aj "najsprávnejšou" obeťou AIDS. Nebol len slávny a bohatý. Bol gay a holdoval roztopašnému životu. Ale tak ako AIDS nekosí len požívačných homosexuálov, nebol ani Freddie Mercury len nenásytný zhýralec. Nedávno vydané spomienky jeho partnera Jima Huttona, s ktorým prežil posledných sedem rokov života, svedčia o tom, že Mercury sa dokázal rozdávať ako umelec i ako človek, pre ktorého láska znamenala viac ako len sláva, peniaze a sex.

Mercury sa narodil v Zanzibare a jeho skutočné meno bolo Frederick Bulsara. Školu navštevoval v Bombaji až do roku 1957, keď sa s rodičmi presťahoval do londýnskej štvrti Feltham. Roku 1970 sa stal spevákom rozpadajúcej sa skupiny Smile, v ktorej pôsobili Brian May a Roger Taylor. Zvolil si umelecké meno Freddie Mercury, skupine dal odvážny názov Queen a z tohto obdobia pochádza i jeho rovnako odvážny výrok: "Ja nebudem hviezdou, ani ňou nechcem byť, ja budem legendou." Dnes vieme, že nehovoril do vetra. Vo februári 1971 pribrali do kapely Johna Deacona a odštartovali nenapodobniteľnú hviezdnu kariéru, ktorú nedokázala zastaviť nič, až nevyliečiteľná choroba a smrť Freddieho Mercuryho 24. novembra 1991.

Freddie sa po prvýkrát pokúsil zbaliť Jima Huttona v roku 1983 v londýnskom gay-klube Copacabana. 34-ročný holič z hotela Savoy tam ale bol so svojim milencom, a tak z toho ešte nič nebolo. Po dvoch rokoch sa Jim stretol s Freddiem opäť v klube Heaven. Nechodieval tam často, pre jeho vkus bol tento klub príliš veľký a neosobný. Prišiel tam už dosť neskoro, zliaty ako delo. Vo vrecku mu ostalo po zaplatení taxíka len päť libier, takže zamieril rovno k výčapu a objednal si pivo.

"Môžem to zaplatiť?" spýtal sa neznámy hlas. Jim sa obzrel. Bol to muž, ktorého stretol roku 1983 v Copacabane. Ten Freddie. Keďže bol riadne namazaný, rozviazal sa mu jazyk a stratil všetky zábrany.

"Nechaj to na mňa," povedal Jim. "Čo ti môžem objednať?"

"Veľkú vodku s tonikom," odpovedal.

"A je to," pomyslel si Jim, "keď budem mať šťastie, ostane mi ešte na cestu domov autobusom."

Jim vedel, že sa volá Freddie Mercury, ale stále nemal poňatia, kto je, alebo čo robí. Nezdalo sa mu to vôbec dôležité. Nadránom Freddie rozhodol, že už ho to tam nebaví a spolu s ďalšími priateľmi sa pobrali do jeho bytu v Kensingtone. Party pokračovala a v jednej chvíli Freddie ponúkol Jima kakainom.

"Vďaka", povedal Jim. "Ale ja tieto veci neberiem. Bolo obdobie, keď som si občas praskol hašiš, ale nikdy nič tvrdšieho." Nakoniec skončili spolu v posteli opití natoľko, že po sebe len šmátrali rukami.

Druhý deň ráno si Freddie s Jimom síce vymenili telefónne čísla, ale Jim sa vrátil do práce a za niekoľko dní na flirt zabudol. Spevák sa však po troch mesiacoch ozval znova. Jim si chystal večeru, ale Freddie ho presvedčil, aby všetko nechal tak a okamžite k nemu prišiel na party. Odstavil teda párky z platničky a vyštartoval k Freddiemu. Nemal preňho ani fľašu vína, a pretože nechcel prísť s prázdnymi rukami, kúpil za dve libry dve kytice frézii. Chytil autobus na Kensington High Street a od zastávky šiel pešo. "To je hlúpe. Ty si sa asi zbláznil!" pomyslel si Jim. Nikdy predtým nedal žiadnemu priateľovi kvietky. Frézie naviac vyzerali zvädnuto. Keď zahol do Freddieho ulice a zbadal odpadkový kôš, celý zmätený kvety zahodil. Nemohol tušiť, že frézie boli Freddieho obľúbené kvety a keby mu ich v ten deň bol dal, zbláznil by sa od radosti.

Freddie pre svojich priateľov strašne rád vymýšľal prezývky a mužom dával väčšinou ženské mená. Sám si hovoril Melina, podľa temperamentnej gréckej herečky Meliny Mercouriovej. Všetci jeho priatelia boli hodne jedovatí. Zdalo sa, že neustále bojujú o jeho pozornosť. Jima nikto z nich nepoznal z gay-klubov. Na rozdiel od Freddieho predchádzajúcich známostí, bol pre nich veľkou neznámou. Vedeli síce jeho meno, keď sa ho však na niečo vypytovali, odpovedal vždy veľmi vyhýbavo. Jim bol pre Freddieho, podľa všetkého, veľkou výzvou bol predsa jednou z najväčších hviezd svetového rocku, a na Jima táto stránka veci vôbec nerobila dojem!

Tú noc strávili Jim a Freddie spolu. Jim odišiel na druhý deň ráno, skôr ako Freddieho odviezli na letisko, odkiaľ odletel do svojho bytu v Mníchove. Tam bol jeho skutočný domov, pretože ako daňový exulant žil mimo Británii. Jimov život sa v Londýne nezmenil. Ďalej chodil do práce v hoteli Savoy a strihal svojich zákazníkov.

Onedlho ho však znova čakal odkaz od "kancelárie skupiny Queen". Freddie ho pozýval na večierok, ktorí sa mal uskutočniť ešte v ten istý deň v Mníchove. Zmätený Jim darmo vysvetľoval, že si taký výlet nemôže dovoliť odvoz na letisko i letenku prvej triedy už zaplatil Freddie. Na mníchovskom letisko ho už čakali Freddie, Joe Fanelli Freddieho tajomník a herečka Barbara Valentinová, ktorá bola svojho času nemeckou odpoveďou na Brigitte Bardotovú. Z letiska šli autom rovno do Freddieho apartmánu. "Keď sme dorazili, okamžite na mňa skočil. Keď to naňho prišlo, nič ho nezastavilo - chcel to hneď," spomína si Jim. "Myslím, že Freddie to už vtedy považoval za milovanie, ale podľa mňa sa o tom dalo hovoriť až o niečo neskôr. Zatiaľ to nebolo nič iné než živočíšny sex."

Keď vyliezli zo spálne, Freddie mu poukazoval zvyšok svojho apartmánu. Bolo svetlé a priestorné, a o čo menej v ňom bolo nábytku, o to vkusnejšie bolo zariadené. Nachádzali sa tam aj Freddieho ďalší hostia, väčšinou anglicky hovoriaci Nemci. Po večeri všetci spolu obchádzali gay-bary v bohémskej štvrti Mníchova, ktorej sa hovorí Bermudský trojuholník a väčšinou zakotvili v skvelom klube New York New York. Freddie tu patril k populárnym hosťom. Celý jeden kút mal rezervovaný pre seba a partiu svojich ľudí nazýval "rodinou".

Nasledujúci deň bola nedeľa a Jim sa musel k večeru vrátiť do Londýna ku každodenným povinnostiam. Víkend s Freddiem s ním poriadne zamával, ale nikomu sa neodvážil spomenúť, kde bol. Strihal hlavu za hlavou a vo vnútri sa ohrieval šťastím, že stretol Freddieho.

Jim strávil v Mníchove i ďalšie dva víkendy. Potom ale priletel Freddie do Londýna, aby sa priateľom pochválil domom v georgiánskom štýle s nádhernou anglickou záhradou, ktorý stál na ulici Logan Place a hovorilo sa mu Garden Lodge. Za svoj domov však naďalej považoval Mníchov. V tej dobe natáčal Freddie s kapelou v Londýne i v Mníchove a Jim sa zoznámil aj s ostatnými Queenmi. Najlepšie si rozumel s basgitaristom Johnom Deaconom.

V sobotu 13. júla 1985 šiel Jim po dopoludňajšej šichte v hoteli k Freddiemu. V jeho byte bzučalo ako v úli a Freddie mal veselú náladu. Popoludní okolo štvrtej sa Freddie otočil na Jima s otázkou: "Ty sa nechystáš ísť s nami?"

"Ako kam?" opýtal sa Jim.

"No predsa na Live Aid!" zaryčal Freddie a Jimovi spadla brada až na podlahu. Nikdy predtým nebol na žiadnom koncerte, čo samozrejme Freddie netušil.

"Nemám čo na seba," zadrkotal Jim.

"Nič nepotrebuješ," odpovedal. "Vezmi si rifle a zo šatníka si vyber nejaké tričko."

Do Wembley sa viezli na konci kolóny čiernych limuzín. Jim mal prvý raz v živote vidieť Queen na pódiu. Dorazili asi o hodinu skôr. Hemžilo sa to tam najslávnejšími britskými rockermi. Jima sa zmocnilo vzrušené očakávanie.

Keď prišli na rad Queen, Jim šiel s Freddiem k pódiu a zo strany sa prizeral dvadsiatim najúžasnejším minútam svojho života. Predsa sa mu podarilo zažiť skutočného Freddieho Mercuryho, ktorý priviedol 17-tisíc ľudí do stavu šialenstva. Do vystúpenia dal úplne všetko, nič iného ho v tej chvíli nezaujímalo. Keď skončil, ponáhľal sa do svojej maringotky a Jim sa za ním potácal ako šteňa. Jeho prvé slová boli: "Vďaka Bohu to máme za sebou!" Joe z neho stiahol prepotené veci a obliekol ho do nových. Freddie ešte vždy prekypoval vzrušením a musel do seba naliať veľkú vodku, aby sa trochu upokojil.

Keď vystupovali z karavánu, stretli škeriaceho sa Eltona Johna. "Vy grázlovia!" volal na Freddieho. "Vy ste zo všetkých ostatných urobili pričuchovačov!" V zákulisí sa všetci hrnuli k Freddiemu, Brianovi, Rogerovi a Johnovi. Organizátor koncertu Bob Geldof neskôr povedal: "Tento deň boli Queeni proste zo všetkých najlepší."

Keď ten večer spadli Jim s Freddiem do postele, spevák sa ku Jimovi pritúlil a zašepkal: "Páčilo sa ti to?"

"Čo myslíš?" odpovedal Jim a pevne ho objal. "Bol to môj prvý koncert v živote."

"To si robíš srandu?"

"Nie," dodal Jim a ľahol si spať. Zaspával s vedomím, že vlastne prvýkrát videl skutočného Freddieho Mercuryho pri tom, čo vedel najlepšie uvádzať v úžas celý svet. Nasledujúce ráno sa zdalo, že pre Freddieho je Live Aid zabudnutá vec. Nie však pre Jima. Tomu burácala v ušiach hudba ešte aj v pondelok doobeda, keď dorazil do hotela Savoy.

Po koncerte Live Aid začal Jim znova tráviť víkendy s Freddiem v Mníchove. Ich vzťah sa ešte prehĺbil a Jim nakoniec po dlhých okolkoch prijal Freddieho návrh a nasťahoval sa k nemu do domu Garden Lodge. Nasledujúcich šesť rokov žili ako muž a žena. V súkromí bol Freddie veľký romantik. Nikdy s Jimom nepreberali, ako dlho ostanú spolu. Brali to, jednoducho, že to tak je a že to tak bude. Občas sa Freddie Jima opýtal, čo očakáva od života.

"Aby mi prinášal potešenie a lásku," odpovedal Jim. Zdalo sa, že Freddie mu dokáže dať oboje. Až do poslednej chvíle svojho života často Jimovi rozprával: "Mám ťa rád!"

"Nikdy tie slová nehovoril len tak," tvrdil Jim "Vždy ich myslel naozaj!"

Členovia Queenu sa dohodli, že na Vianoce roku 1986 vydajú album Live Magic s koncertnými verziami svojich najväčších hitov a na ďalší rok si naplánovali pauzu, počas ktorej chceli odpočívať a venovať sa sólovým projektom. Freddie mal teda množstvo času a príležitostí na to, aby pokračoval v radovánkach, ale napriek tomu sa zdržiaval doma. S Jimom začal viesť kľudný život. Večery trávili pri televízii a často chodili spať už o desiatej.

Pred Veľkou nocou Jim odletel za rodinou do Írska. Doma len tušili, že je gay, a o jeho známosti s Freddiem samozrejme nevedeli. Keď Jim deň pred návratom do Londýna telefonoval Freddiemu, tón jeho hlasu napovedal, že niečo nie je v poriadku. Po návrate do Garden Lodge ukázal Freddie Jimovi znamienko na ramene, nie väčšie ako necht, s dvoma stehami. Lekári mu vyštikli kus tkaniva kvôli skúške a Freddie sa práve dozvedel výsledok. Mal AIDS.

"Nebuď smiešny," povedal Jim. Nemohol tomu uveriť - doktori sa museli pomýliť. "Kto robil tú skúšku? Poď skúsime ešte niekoho iného."

"Nie," povedal Freddie. "Lepších chlapcov, ako boli títo, nenájdeš. Ak chceš odo mňa odísť, pochopím to."

"Čože?"

"Ak chceš odo mňa odísť a odsťahovať sa z Garden Lodge, nebudem ti brániť. Pochopím to," opakoval Freddie.

"Ale ja ťa mám rád," odpovedal Jim. "Nikdy ťa neopustím - teraz ani inokedy. Už o tom nehovorme."

Freddie chcel, aby si aj Jim nechal urobiť skúšku na AIDS, ale Jim to odmietal. Nechcel vraj vo Freddiem vzbudzovať pocit viny, keby sa ukázalo, že je tiež HIV-pozitívny. Keď sa objavilo niečo v televízii o AIDS, vypínali ju. Freddie nemal rád, keď sa mu pripomínal jeho osud. Až po štyroch rokoch sa nakoniec Jim rozhodol, že si nechá urobiť skúšku na AIDS, ale nikomu o tom nepovedal. Absolvoval ju v úplnej tajnosti a pod pseudonymom. Skôr ako mu doktori odobrali vzorku krvi, musel absolvovať špeciálnu konzultáciu. Šetrne mu vysvetlili, čo všetko so sebou prináša pozitívny výsledok skúšky. Jim odpovedal, že si jeho toho vedomý a že si chce skúšku urobiť. Za niekoľko dní sa telefonicky dozvedel výsledky.

"Je mi ľúto, ste pozitívny," povedal lekár. Jim to Freddiemu nikdy nepovedal.

Freddieho stav sa stále zhoršoval. Na ruke a na ľavej strane tváre mu naskočilo niekoľko veľkých ružovkastých škvŕn. Bol to Kaposiho sarkóm, ktorý často postihuje obete AIDS. Prvé škvrny si nechal vypáliť špeciálnou laserovou metódou. Mizli veľmi pomaly a navyše po nich zostávali drobné stopy, ktoré musel prekrývať mejkapom.

Asi žiadne narodeniny Freddie neoslavoval tak decentne ako svoje štyridsiate piate. Veľmi dobre si uvedomoval, že nie je fit a že už nedokáže zamaskovať blížiaci sa koniec. Nechcel robiť obrovskú party, pretože nechcel, aby jeho priatelia videli, ako biedne vyzerá. Jediné, čo si prial k svojim narodeninám, bolo súkromie. V októbri Queen vydali singel The Show Must Go On. Podľa Freddieho očakávania, tlač okamžite začala rozprplávať znepokojený text plný otáznikov. V čase, keď vyzeral ako troska, novinári špekulovali o možných významoch veršov ako - Pre čo vlastne žijeme? a Už skoro budem zatáčať za roh. Asi najpravdivejší bol verš Môj mejkap sa možno odlupuje, ale môj úsmev drží. Nech sa cítil akokoľvek, nikdy sa nikomu nesťažoval, ani sa nedoprosoval súcitu. Bola to len a len jeho bitka a keď sa aj vyhliadky stále zhoršovali, niesol to statočne.

Posledné video, ktoré Freddie natočil, bol klip k singlu These Are The Days Of Our Lives. Bola to veľmi výstižná labutia pieseň. Pri natáčaní vyzeral Freddie horšie, ako kedykoľvek predtým. Hrubá vrstva mejkapu, ktorá zakrývala škvrny na tvári, akoby len zvýrazňovali jeho príznačné črty. V štúdiu boli vyhlásené veľmi prísne bezpečnostné opatrenia a boli tam len nevyhnutne potrební ľudia.

V Garden Lodge niekto nemiestne utrúsil, aby si Freddie stiahol z prsta snubný prsteň, ktorý mu daroval Jim. Vraj človeku po smrti opuchnú prsty. Aj Jim sa ho medzi štyrmi očami taktne spýtal, či by nebolo predsa len lepšie si ten prsteň stiahnuť.

"Nie!" odpovedal. "Nechám si ho." A tak sa aj stalo. Freddieho telo bolo spálené aj s prsteňom.

Posledný deň sa Freddie zobudil ráno o šiestej. Utrúsil dve slová, ktoré mali byť jeho posledné: "Musím cikať." Chcel, aby mu Jim pomohol na záchod. Bol strašne zoslabnutý a Jim ho musel podopierať. Keď ho Jim ukladal späť do postele, začul odrazu príšerné prasknutie. Freddiemu zrejme praskla nejaká kosť. Znelo to, akoby sa lámal konár na strome. Vykríkol bolesťou a začal zavýjať. Jim s priateľom Phoebem a Joem Fanellim privolali doktora Atkinsona, ktorý dal Freddiemu injekciu morfia. Freddie bol predtým na morfium alergický, ale teraz to bolo zrejme už jedno. "Vydrží do štvrtka," konštatoval doktor Atkinson. Joe a Jim sa pozreli na seba. Obaja vedeli, že tak dlho v žiadnom prípade nevydrží.

Freddie potom po celý deň striedavo driemal a zase sa prebúdzal. Poobede sa jeho stav zhoršil. Zdalo sa, že vníma, čo sa okolo deje, ale nedokázal na nič reagovať. Počul, ale nevedel to dať najavo už ani prstom. Sklenenými očami sa strnuto díval do stropu. Ku večeru doktor Atkinson odišiel a Jim sa vrátil k Freddiemu. Naznačoval, že chce na záchod. Jim si na to po predchádzajúcej skúsenosti sám netrúfal a utekal po Phoebeho. Kým sa však dostali hore, Freddie sa pomočil. Phoebe sa dal do prezliekania obliečok a Jim si vzal na starosť Freddieho. Keď ho prezliekal do čistého trička a dlhých trenírok, cítil ako sa mu Freddie snaží pomôcť dvihnutím nohy. Bol to jeho posledný pohyb. Jim sa zadíval na Freddieho bol mŕtvy.

"Phoebe!" vykríkol. "Je preč."

Jim vzal Freddieho hlavu do náručia, pobozkal ho a potom ho ešte chvíľu držal. Nikdy nezabudol na výraz jeho tváre. Freddieho tvár bola rozžiarená. Pri pohľade naňho pocítil Jim vo svojom smútku odrazu šťastie. Nesmierne sa mu uľavilo. Vedel, že Freddie už netrpí.

Jim zastavil naťahovací budík pri posteli. Kedysi ho dal Freddiemu, pretože si taký vždy želal. Ukazoval za dvanásť minút sedem. Nikdy viac ho už nenatiahol.

CURRICULUM VITAE FREDDIEHO MERCURYHO

Skutočné meno: Frederick Bulsara

Dátum a miesto narodenia: 5.9.1946, Zanzibar

Dátum a miesto úmrtia: 24.11.1991, Londýn

Výška: 1,76 m

Farba vlasov: čierna

Farba očí: hnedá

Partneri: Mary Austin, Barbara Valentin, Jim Hutton

Vzdelanie: Boarding School Bombay, Ealing College Of Art Londýn

Obľúbený herec: Timothy Dalton

Obľúbená herečka: Marilyn Monroe

Obľúbený film: Niekto to rád horúce