nabíjačku.
Hosťoval som v predstavení My fair Lady, ktoré dostalo ocenenie ako najlepší muzikál za rok 2002 a účinkovali v ňom známe nemecké, ale i medzinárodné persóny. Zo Slovenska tam okrem mňa bola ešte pani Gizela Veclová, ktorú bol zážitok vidieť. Ona s tými hviezdami totiž nie že držala krok, ona tam žiarila.
Počas dvoch mesiacov sme odohrali 52 predstavení vždy v inom meste nemecky hovoriacich krajín. Doma som bol medzitým iba raz, keď sme 30. apríla v Istropolise otvárali Teatro Wüstenrot. Z tohto obdobia mám neuveriteľné množstvo zážitkov, bolo to skvelé. Vynikajúce bolo aj publikum. Na každom predstavení nás videlo priemerne 1000 divákov, vždy sme mali do posledného miestečka vypredané hľadisko.
Hoci som počas turné na nič veľmi čas nemal, lebo to bolo v kuse len - hotel, skúšky, hranie a cestovanie, napriek tomu to bolo veľmi príjemné. Ťažká pohoda. Aj som si tam oddýchol, lebo kým doma nemám čas ani na také veci ako sú raňajky, tam sme mali v hoteli všetko zabezpečené. Navyše som robil iba to čo ma baví a ešte som bol za to odmenený. Teraz ma zas čaká množstvo práce.
Aj dnes už idem popoludní do Teatra, najbližšie dni sa ponesú v duchu prípravy ďalšej sezóny a zabezpečovania vecí, ktoré súvisia s chodom divadla. Takže žiadne pasívne oddychovanie. Cez víkend som sa chystal, že pôjdem von na kolieskových korčuliach, ktoré som si kúpil, ale počas turné som sa na nich "vysypal" tak, že som musel chodiť o barliach a dokonca som niekoľko predstavení dirigoval posediačky. Takže aspoň dva týždne to ešte bude musieť počkať. Dovtedy si trošku vylepším aj kondičku, aby som sa nemusel hanbiť.
V najbližších dňoch sa chystám aj na návštevu k svojej mamke a rodine do Košíc.
Autor: ato
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
