na európskom fronte. Svoje starosti začala riešiť alkoholom a čoskoro už na tom bola tak zle, že sa nedokázala ani postarať o svojho malého syna. Keď sa v roku 1945 otec vrátil z Európy, s manželkou sa okamžite rozviedol a chlapca si vzal k sebe. A aby ani jemu, ani synovi nič nepripomínalo minulosť, dal mu oficiálne zmeniť meno na James Marshall. Vojnové útrapy sa však negatívne odrazili aj na psychike otca. Nedal sa síce na alkohol, ale stal sa z neho až bigotne veriaci človek a snažil sa, hoci márne, viesť k viere aj syna. Keď mal chlapec trinásť rokov, otec mu kúpil akustickú gitaru. Nie na to, aby na nej hrával rock'n'roll, ktorý bol v móde, ale preto, aby mohol spevom a hudbou velebiť Krista. Samozrejme, na veľkú nevôľu svojho otca sa učil hrať tie "besné piesne" a neprejavoval najmenšiu ochotu pripojiť sa ku kostolnému zboru. V snahe vymaniť sa spod otcovho prísneho dohľadu ako 17-ročný bez jeho súhlasu opustil školu a prihlásil sa do armády. Hoci bol zvyknutý poslúchať, predsa len otcove príkazy a zákazy sa nedali porovnať s tvrdým vojenským drilom.
V roku 1962 sa presťahoval do New Yorku s cieľom preraziť v hudobnom šoubiznise. Tu však zistil, že mesto je plné mladých mužov, čo vedia hrať na gitare a chcú sa stať hviezdami. Až do roku 1966 sa pretĺkal, ako sa dalo. Potom mu ktosi poradil, aby to skúsil v Greenwich Village - hlavnej bašte hnutia hippies. Onedlho už býval v komúne, flirtoval s najrôznejšími drogami a kvetinové deti sa stali vďačným publikom pre jeho šialené gitarové improvizácie. Jednou z jeho fanúšičiek bola aj Linda, priateľka gitaristu Kietha Richarda zo skupiny Rolling Stones. Prehovorila manažéra Rolling Stones Chasa Chandlera, aby si ho vypočul. Ten bol mladíkom uchvátený a požiadal ho, aby prišiel do Londýna. Hneď prvý singel Hey Joe sa stal obrovským hitom.
V lete 1967 sa vrátil do Ameriky, aby pokračoval v tom, čo tak dobre odštartoval na starom kontinente. Svoj americký debut absolvoval 18. júna toho istého roku na Pop festivale v Monterey, ktorého sa záčastnili všetci, čo na hodobom nebi niečo znamenali - Simon & Garfunkel, The Who, Grateful Diat, Mamas & Papas a mnohí ďalší. Unikátny gitarový štýl a teatrálne zakončenie skladby Wild Thing, pri ktorej roztrieskal svoju gitaru na márne kúsky, však nemohol prekonať nikto. V tú noc sa z neho stala hviezda. A takáto hviezda nemohla chýbať v roku 1969 ani na hudobnom magafestivale vo Woodstocku. Vystupoval však až posledný deň, keď už väčšina zo 400-tisíc fanúšikov odišla. Svoje improvizované vystúpenie ukončil veľmi netradičnou interpretáciou štátnej hymny, ktorá sa zapísala do análov hudobnej histórie.
Svojou úžasnou hrou na gitare dokázal ovládnuť celý svet, sám so sebou si však nevedel rady. Problémy s drogami sa mu úplne vymkli spod kontroly. Paradoxne mu však na druhý svet pomohli pilulky na spanie, predpísané doktorom. Počas pobytu v Londýne si chcel aspoň na chvíľu privodiť stav spánku, a tak si vzal pilulky, ktoré patrili jeho priateľke Monike Dannemanovej. Okolo polnoci sa však uňho prejavila prudká alergická reakcia a vracal. Dannemanová presvedčená, že sa mu už uľavilo, odišla kúpiť cigarety. Keď sa vrátila, ležal v rovnakej polohe ako predtým. Dannemanová napokon zavolala ambulanciu, ktorá ho doviezla do najbližšej nemocnice. Bolo však už neskoro. Lekár konštatoval, že sa udusil vlastnými zvratkami. 18. septembra 1970 zomrelo telo človeka, legenda však prežíva dodnes.
Autor: Dve tváre
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
