tom, že do istej miery pravdivé konštatovanie zahmlieva podstatu väčšieho problému, ktorý toto hlasovanie až obludným spôsobom zviditeľnilo.
Čo sa vlastne v utorok stalo? To, že Lipšicov zákon o organizácii súdov sa musí rozhodnutím od "zeleného stola" vracať do druhého čítania, nespôsobila menšinovosť koalície, ale podliehanie lobistickým vplyvom jej kmeňových poslancov, ktorých kvantum pozmeňovacích návrhov tak poplietlo, že hlasovali zmätočne. Tak sa napríklad prihodilo, že po presunutí sídla súdu z Námestova kamsi na ešte väčšiu dedinu schválili zaradenie tohoto už zrušeného súdu pod iný krajský súd, než pod ktorý patril doteraz. Podobných hovadín vyrobili ešte asi tri - preto sa bude musieť celé hlasovanie korigovať a vracať späť z tretieho čítania, čo je totálny procedurálny nonsens. Väčší by nastal iba vtedy, keby sa zákon poslal prezidentovi na podpis s tými zmenami, ktoré sa prijali. Menšinovosť koalície teda zohrala minimálnu rolu - ak vôbec nejakú. Omnoho väčšou príčinou nevídaného cirkusu bola dezorientácia pri hlasovaní, ktorá bola výsledkom nátlaku záujmových skupín.
Lipšicov zákon, bez ohľadu na jeho budúcnosť, sa takto stáva hrôzostrašným príkladom, ako súkromné a partikulárne záujmy doslova jednotlivcov povyšujú naši volení zástupcovia nad záujem verejný. Situácia sa zvrhla do tej miery, že niektorí poslanci už ani neskrývali, že za zachovanie toho-ktorého súdu budú hlasovať len preto, lebo ich presvedčil ten-ktorý predseda či lobista. A toto je, pán Hrušovský, väčší problém ako menšinová vláda.
Všimnime si jeden "detail". Predsedovia KDH i SMK kritizujú Dzurindove pokusy získavať hlasy nezávislých poslancov sľubmi rôznych výhod pre ich región. Napr. peniaze na cesty či čističky odpadových vôd, čo Dzurinda v jednom rozhovore sám priznal. Kritika je oprávnená - toto sa volá politická korupcia, hoci tento výraz Hrušovský ani Bugár ešte nepoužili (mali by si ho osvojiť). O čo lepšie je ale to, keď lobisti a ini zainteresovaní "vybavujú" cez regionálne príslušných poslancov zachovanie súdov? To už nie je kupčenie s hlasmi? Naozaj títo hlasujú iba z presvedčenia? Kto tomu uverí? Návrhy, ktoré sa od premiéra vnímajú ako nemravné, sa v podaní lobistov zo Súdnej rady a pod. považujú za normálne. Zákon je prekopaný a nikto sa nevzrušuje nad pohnútkami konkrétnych poslancov, ktorí bez jediného udaného dôvodu (keďže argumenty typu "vo Svidníku bol súd vždy" nie sú argumenty) rozmlátili súdnu reformu. Lobing existuje v USA aj v Bruseli a inde - mal by sa však robiť priehľadne, aby dôvody presadzovania toho či onoho neboli skryté a nevyvolávali podozrenia.
Nikto netvrdí, že Lipšicova reorganizácia súdnej sústavy je bezchybná. Komentátor do hĺbky nevidí a nemá čas ani odbornosť sa problémom zaoberať. Každý však vidí inú vec - kým minister je schopný svoje stanoviská i filozofiu reformy zargumentovať, poslanci nevedia vytlačiť zo seba jeden logický dôvod pre to, čo robia. Je absurdné, aby takto ostentatívne a na otvorenej scéne kýchali na verejný záujem. Nikdy by sa im to neprepieklo, keby existovala na Slovensku verejná mienka.
Dvakrát absurdné je, že vo veľkej móde je búriť sa proti poplatkom či rôznym iným záťažiam, ktoré priamo doliehajú na občanov. Keď sa ale vyhadzujú či rovno kradnú peniaze nepriamo, ľahostajnosť by sa dala krájať. Reorganizácia súdov pritom nie je o ničom inom, ako spôsobe racionalizácie siete a šetrenia prostriedkov tak, aby sa servis spravodlivosti skvalitnil. Už na úrovni koaličnej rady pritom bolo rozhodnuté, že proti pôvodnému Lipšicovmu návrhu zostanú krajské súdy v Trenčíne i Trnave. KR tiež podľahla lobistom, oficiálne zdôvodnenie ale znelo, že toto je ešte taký kompromis, ktorý neohrozuje reformu. Dohoda s Lipšicom pritom bola, že cenou za ústupok je, že pri okresných súdoch už má voľnú ruku. Vidíme, ako skončil. Isteže, poslanci sú nezávislí a nemôžu rozhodovať inak ako podľa vedomia a svedomia. My sa ale musíme pýtať, kto a akým spôsobom ich vedomie a svedomie ovplyvňuje. Ako minimum by preto mali vedieť vysvetliť svoje konanie. Nevedia, a čo je naprosto neprijateľné, ani nemajú ambíciu to skúšať.
Demokracia, v ktorej sa uprednostňovanie parciálnych záujmov už ani neskrýva, speje k degenerácii a rozkladu. Netreba sa hneď vešať, nie sme v tom sami. Dokonca v istom zmysle sme vo výhode, keďže zavedené demokracie Západu sa už paralyzujú týmto spôsobom dlhšie a teda aj občianske znechutenie a odcudzenie je tam väčšie. Ak ale budeme pokračovať v rytme, ktorý naznačilo rokovanie o súdnom zákone, veľmi rýchlo ich dobehneme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
