Murphyho zákony vedia niekedy poriadne skomplikovať život, každý komu sa na maturite prihodila podobná situácia, vie patrične oceniť prípadnú zhovievavosť profesorov. Pretože táto prvá skúška dospelosti je naozaj len ukážkou toho, ako budú vyzerať vysokoškolské štúdiá, a vlastne aj život sám. Znie to trošku pateticky, ale prešiel si tým každý a stále je to rovnaké. Vynervovaní študenti postávajú pred triedami a horlivo diskutujú, prevažne o otázkach, na ktoré im nezvýšil čas. Na druhej strane vchádzať dnu s pocitom, že vás nič nemôže prekvapiť je neuveriteľne príjemné.
A tak nám tento týždeň priniesol novú kôpku definitívne dospelých jedincov, z ktorých už opadli (takmer) všetky starosti a všetci sú šťastní, vykrikujú v autobusoch, búrlivo oslavujú a škodoradostne sa smejú tým, ktorých maturita ešte len čaká. Druhá skupina ľudí, ktorí len potichu závidia sú tretiaci a im mladší, ktorí si nateraz môžu len predstavovať, čo im 'osud' pripraví budúci rok. Povestné, "maturita = formalita" pre niekoho nadobudlo ironický význam. V septembri ich čaká druhá šanca a pre túto chvíľu sa môžu akurát prizerať rozjareným tváram bývalých spolužiakov. Na druhej strane ani pre triednych profesorov táto situácia nie je jednoduchá. Vypraviť svojich zverencov do ďalšieho života si praje určite každý z nich. A tak aj na nich to boli dni plné strachu. Ako hovorí Viera Lukáčová, profesorka na gymnáziu Milana Rastislava Štefánika: "Na začiatku som bola som veľmi vystresovaná a nervózna, lebo mi záležalo na tom, ako moja trieda dopadne, a potom som bola veľmi spokojná s ich výkonom. Aj komisia potvrdila, že maturity boli veľmi úspešné, aj keď sme to porovnali s výkonom susednej triedy. Mali sme dvadsať vyznamenaných, a to už hovorí za všetko." Jednou z najpríjemnejších, ale zároveň nejnebezpečnejších spôsobov, ako zvládnuť maturity, je neučiť sa skoro nič. Veľmi praktické, lebo potom vás aspoň nemusí mrzieť, ak výsledky nedopadnú podľa vašich predstáv."Vedela som jednu otázku a aj som si ju vytiahla," hovorí čerstvá maturantka Nela, "bolo to síce dosť natesno, ale oceňujem aj pomoc profesorov a som veľmi rada." A bodaj by aj nie. Veď zažiť pražskú hokejovú horúčku, v samotnom centre diania, fotiť sa s hokejistami, behať po zápasoch a všemožne našich hokejistov povzbudzovať, a potom prísť medzi mŕtvolne bledých spolužiakov, a s pokojom Angličana zmaturovať... Priam americký sen. Potom sa stávajú aj situácie, kedy v zlom prekvapia aj jasní favoriti, pretože aj mnoho z tých, ktorí dopadli relatívne dobre, by viac potešilo vysnívané vyznamenanie. "Myslím, že je to o šťastí. A aj keď sa veľa ľudí bojí nových maturít, myslím, že budú objektívnejšie. Lebo ak nejaký chudák nevie jednu otázku a iný ani jednu a dopadnú rovnako, tak to podľa mňa nie je celkom v poriadku. Ja som v podstate spokojný, ale mohlo to byť aj lepšie. Keď si vybavím moju hystériu počas akademického týždňa, tak som len rád, že je to za mnou. A komické je, že teraz mi to už ani nepripadá tak neskutočne ťažké. Toľko strachu a potom ste za pár hodín definitívne voľní!", spomína Michal z Gymnázia na Poštovej 9. Aj Danka Kravčíková z Gymnázia Milana Rastislava Štefánika by už teraz bola múdrejšia: "Prišla som na to, že jediné, čo je dôležité, je nestresovať sa. Na príprave ani tak nie je dôležité zapisovať si všetko, ale len oporné body. A pri vyťahovaní otázky, človek nesmie myslieť na to, čo si chce vytiahnuť, lebo to spravidla dopadne zle. Ja som napríklad spanikárila na angličtine a plietli sa mi slová, robila som gramatické chyby... Netreba podceňovať prípravu, ale aj pamätať, že nervozitou sa všetko komplikuje. Viem, je to ťažké, ale treba sa snažiť byť v pohode."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
